Môj profil 
Predplatné
Bratislava 25. septembra (TASR) – Komunitná či permakultúrna záhrada, ovocný sad, včelín, trstinové bludisko, priestor pre netradičné hry ako kriket alebo frisby, jazierko, odpočívadlá a altánky. Aj to by mohli Bratislavčania nájsť v historickej Prüger-Wallnerovej záhrade pri bratislavskom Horskom parku, ktorá je dnes pre verejnosť zatvorená, no má sa stať novým miestom pre oddych. Prírodné prostredie s mokraďou navrhlo pretvoriť osem študentov z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (FA STU) v Bratislave. Bratislavčania môžu od októbra hlasovať a vyberať z 15 možností tie funkcie, ktoré v záhrade chcú.
Jemne členitá krajina, pramenné oblasti a mokraďovité úseky záhrady patria k najvzácnejším krajinárskym úsekom Bratislavy. "Hneď na začiatku sme si povedali veci, ktoré musí záhrada obsahovať. Bolo potrebné zachovať jej prírodný charakter, podmienkou boli komunitné záhrady, permakultúrne pestovanie či sprístupnenie záhrady aj s náučným rozsahom pre čo najširší okruh ľudí," uviedla Tamara Reháčková z Fakulty architektúry STU.
Musel sa zachovať aj vodný biotop. "Je tam zvyšok pôvodného melioračného systému, ktorý odvodňoval lokalitu. V najnižšom mieste sa zberala voda, bola tam vybudovaná drenážna sieť, ktorá postupne zarástla a vznikla vodná plocha zarastená trstinou," vysvetlila Reháčková. Niektoré projekty tak pracovali s tým, že drenážna sieť ostane ako systém kanálikov, iné zase navrhli vodnú plochu. "Ale trstinu by sme tam chceli ponechať, dá sa s tým pracovať, vytvárať bludiská," podotkla.
Komunitná záhrada by zase mala tvoriť oddelenú časť priestoru, prístupnú len pre ľudí, ktorí by mali pozemok prenajatý. Z ovocného stromu by si však jablko mohol odtrhnúť ktokoľvek. Niektorí študenti totiž navrhli aj vysadenie ovocného sadu. "V záhrade vidieť zvyšky takýchto sadov," pripomenula Reháčková. Medzi ideovými návrhmi sú aj plochy na kriket, sieť chodníkov, po ktorých možno v záhrade chodiť, aj drevené chodníky ponad vodnú plochu. "Hladina vody tam totiž v priebehu roka kolíše," podotkla Reháčková. Deti nedostanú klasické detské ihriská, študenti chcú totiž využiť hlavne kmene starých stromov na prírodné preliezačky. Medzi návrhmi sa objavila aj možnosť vytvoriť v záhrade včelín.
Bratislavčania by mohli v záhrade nájsť aj informácie o faune a flóre. Do lokality totiž možno umiestnia k rastlinám menovky. "Veľa ľudí je takých, že chce vedieť, čo je to za rastlinu, ako sa volá, odkiaľ pochádza. V záhrade tiež žije aj mnoho zaujímavých živočíchov. Chceme ľuďom pripomenúť, že vo vode môžu vidieť ropuchy a prečo sú užitočné," uviedla Reháčková s tým, že záhrada by sa tak mohla stať užitočnou aj pre školákov.
Bratislavské Staré Mesto už v záhrade zorganizovalo niekoľko brigád. Podľa starostky Tatiany Rosovej hľadá samospráva pomoc aj u sponzorov a uchádza sa tiež o grant z komunitárneho programu Európskej únie LIFE+. Rozhodnúť sa má na jar. "Spĺňame všetky parametre a už sme získali v prvom kole dobré hodnotenie zo strany ministerstva životného prostredia," podotkla starostka. Náklady na obnovu záhrady by sa mali vyšplhať na 380.000 eur, pričom Európska únia môže prispieť polovicou. Po schválení projektu môže byť ďalšia štvrtina nákladov financovaná zo štátneho rozpočtu a zvyšok chce samospráva zaplatiť z grantov a od sponzorov.
Ľudia môžu do rozhodnutia hlasovať na internetovej stránke www.prugerka.sk, ktorú spustia 1. októbra. Mestskej časti tak môžu povedať, čo by v záhrade chceli. Rozhodne sa potom spolu s odborníkmi. "Nechceme však, aby bolo v záhrade niečo exotické, ani tam nechceme mať jednu aktivitu pre jednu cieľovú skupinu," dodala Rosová. Prvé práce by mali začať od júla budúceho roku a trvať dva roky. Priestor záhrady by mal byť oplotený a na noc sa zatvárať.
Areál niekdajšej Prüger-Wallnerovej záhrady s plochou približne 5000 štvorcových metrov sa nachádza na území medzi Kalváriou a Apoštolskou nunciatúrou. Záhrada vznikla na konci 19. storočia, keď si v tejto časti mesta začali stavať vily bohatí mešťania. Prüger-Wallnerovci, majitelia hotelov Carlton a Savoy, si postavili vilu na vyvýšenom mieste na severnom konci Havlíčkovej ulice, ktorá stojí dodnes. Členitý terén záhrady upravili v okolí vily ako okrasnú záhradu v prírodno-krajinárskom štýle, zvyšná časť pozemku slúžila ako úžitková záhrada. V nej sa pestovali kvety a zelenina, v južnej časti boli štyri skleníky.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe fotoreportáž, zvukový záznam a videozáznam.
.jpg)
