Korupcia, lobing, politické financovanie, či zneužitie masmédií. To všetko sú prostriedky na manipuláciu vnútorných regulačných procesov v rámci Európskej únie. Aj to sa dozviete zo správy s názvom Rétorika a realita dezinformácií v EÚ, ktorú dala vypracovať ľavica v europarlamente.Brusel však paradoxne zaujímajú hlavne vonkajšie hrozby, konkrétne „zahraničné zasahovanie“…

Špecificky na účel kontroly zásahov „zvonka“ bol dokonca zriadený Výbor pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií (INGE). Ten iba potvrdil, čo chcú mnohí počuť: Že kvôli potenciálnemu externému nepriateľovi treba podporovať európsku „obrannú integráciu“…

Inými slovami, žiada sa militarizácia. V dobrej viere, že pospolitý ľud si zaslúži ochranu? Ešte to tak! Vnímame skôr snahu lobistických skupín intenzifikovať zbrojenie, aby sa niektorí ešte viac obohatili…

Naratív „zahraničného zasahovania“ ako signifikantnej hrozby sa do dnešného dňa už udomácnil v politickom diskurze. Aj kvôli tomu sa uberá európska zahraničná a bezpečnostná politika smerom, aký je na hony vzdialený pôvodným, ušľachtilým obchodno-mierovým cieľom Únie. Štúdia informuje, že existuje celý konglomerát think-tankov a inštitútov, ktoré pretláčajú agendu militarizácie z dôvodu údajnej hrozby zvonka.

Isteže, ochrana demokratických záujmov v demokratickom zriadení má nesmiernu váhu. Avšak – ako si všímajú zástupcovia ľavice – výbor INGE sa nepozerá na negatívne javy v rámci Únie (teda napríklad politický lobing, korupciu, či zneužívanie médií na propagandistické účely), svoju pozornosť smeruje na zahraničie a vytváranie domnelých hrozieb. Prižmuruje očko, takpovediac.

Pochopiteľne, že za najväčších „darebákov“ v tomto smere sú považované Rusko a Čína. Obe krajiny sú vnímané ako „tieňoví hráči“, ktorí niekde z úzadia pracujú na systematickom rozvracaní našich „európskych“ hodnôt či demokracie ako takej. Ich metódy sú vraj chytrejšie, než v minulosti: Namiesto tajných agentov majú používať propagáciu takých informácií, aké majú potenciál naštrbiť vnútornú jednotu Bruselu. A hľa, imaginárny nepriateľ je na svete…

Preto vnímajú európski lídri „zahraničné zasahovanie“ ako istú formu vojny naratívov. Inými slovami, pokiaľ neuznávate jeden a ten istý názor na takú či onakú otázku, automaticky ste persona non grata. Veď každá interpretácia mimo nalinajkovanej verzie mocipánov je šírenie propagandy opačnej záujmovej strany! Kritické myslenie sa dnes nenosí, hlavné je, aby ste splynuli s davom. Takto si liberáli predstavujú slobodu názoru – máte slobodnú voľbu súhlasiť, alebo sa stať odpadlíkom…

Už žiadne spoločné diskusie na vecnej úrovni, koniec burzy nápadov! Vaša myšlienková inakosť je podozrivá, vy sám ste podozrivý! Z čoho? Nuž, ak šírite iný naratív, než ho prezentujú mainstreamové médiá, potom hoci aj z narušenia národnej bezpečnosti…

Znie to ako pritiahnuté za vlasy? A predsa – svojská, novodobá totalita názorov je tu.

Pritom, pokiaľ ide o ideologické (ale aj ozbrojené) zásahy do záležitostí iných krajín, za posledné roky tu hrá prím USA a čiastočne aj Európa. Veď CIA mala svoje základne na Ukrajine asi desať rokov, a Západ ako taký sa netají tým, že by najradšej videl padnúť súčasný gruzínsky režim. Práve Západ má sklony prednostne zasahovať iným, suverénnym národom do ich prirodzeného vývoja – nemal by azda skúmať najprv sám seba?

Ale viete ako to je, pohľad do zrkadla občas bolí…

Autori štúdie upozorňujú, že európska verejnosť je rozčarovaná neoliberálnymi taľafatkami a celkovým politickým vývojom. Preto by sa mala EÚ zaoberať najprv sama sebou, a nesnažiť sa hádzať vinu za vlastný úpadok na iných. Lenže akonáhle sa stanete kritikom súčasného vedenia, budete marginalizovaný za „útok na demokraciu“ či rozvracačstvo…

Čo je zlé na antiimperializme, orientácii na diplomatické riešenia konfliktov, či vojenskej neutralite? Nemali by práve toto byť tie slávne „európske hodnoty“? A nie snaha obmedziť alternatívne médiá či hlas občianskej spoločnosti! Dnes by mali hodnostári pracovať na vylepšení životných podmienok občanov v členských štátoch, na znižovaní sociálnej nerovnosti, či zmiernení dopadov klimatickej krízy, a nie biť sa do pŕs, že kto je viac proti Rusku, či – nedajbože – začínať nové preteky v zbrojení…

Ale očividne platí, že niektorým záleží v prvom rade na tom, aby dokázali – ešte aj v pohnutých časoch – vytĺcť zo všetkého čo najväčší politický kapitál.

Prečítajte si tiež:

• Američania poškodili Slovensku. Sorošmédiá sa radujú, na vine je podľa nich Fico
• Expert varuje: Členským štátom Únie hrozí obmedzenie suverenity, pokiaľ…