V súčasnosti sme svedkami rozhodujúcej bitky o opevnenú oblasť Avdejevky a o priemyselné mesto s tridsaťtisíc obyvateľmi premenené na pevnosť – o Avdejevku.

Je veľmi pravdepodobné, že máme do činenia s rozhodujúcou bitkou rusko-ukrajinského konfliktu. Jej výsledok sa podľa môjho subjektívneho hodnotenia môže stať zlomovým bodom v boji o Ukrajinu, akým boli boje o mesto Debaľcevo v januári a februári 2015.

Obsadenie Avdejevky Rusmi (podobne ako Debaľceva v roku 2015) by mohlo byť koncom bojov a začiatkom diplomatického východiska z krízy. Hlavných aktérov tohto konfliktu, Moskvu a Washington, čakajú v roku 2024 prezidentské voľby a súčasní lídri oboch krajín sa budú usilovať o znovuzvolenie v aureole víťazov. Obaja potrebujú „víťazný akord“.

Podľa pravidiel ruskej vojenskej vedy je obranná operácia len jednou z fáz vojenských operácií, po ktorej obranné sily plynule prechádzajú do protiútokov proti nepriateľským silám oslabeným a vykántreným neúspešnými útokmi. Koncom septembra sa ukázalo, že veľká jarno-letná ofenzíva, ktorú s veľkým úsilím pripravovala Ukrajina a krajiny NATO, sa skončila fiaskom. Preto bol ruský protiútok otázkou času. Predpokladalo sa však, že vzhľadom na jesenné dažde k nemu dôjde až v zime, keď mráz spevní lepkavú stepnú pôdu. Veliteľ ruskej armády generál Valerij Gerasimov však západných plánovačov ako vždy opäť prekvapil, tak ako ich prekvapil počas krymskej operácie, povstania na Donbase či expedičnej misie v Sýrii. Rusi nemienili vyčkávať a neplánovali udrieť v jednej oblasti. Rozptýlené početné zálohy ruskej armády, ktoré si už dávno všimli špecialisti, boli de facto takmer rovnomerne rozložené pozdĺž celej dlhej frontovej línie. Ako sa ukázalo, nebolo to urobené náhodou.

Rusko po celý tento čas pokračovalo v nábore dobrovoľníkov a zmluvných vojakov, ktorých počet do konca októbra dosiahol takmer 400 tisíc. Predtým, v októbri 2022, sa uskutočnila čiastočná mobilizácia, vďaka ktorej armáda získala ďalších 300-tisíc vojakov. Ruské rezervy sa neustále zvyšovali a boli primerane pripravené. Zároveň boli len čiastočne nasadené na podporu a rotáciu jednotiek zoskupenia Vostok generála Alexandra Romančuka v Záporoží, ktoré boli poničené v obranných bojoch, ktoré boli miestami veľmi horúce. Podobne krvácajúce a ustupujúce zoskupenie ruských jednotiek južne od Artemovska (Bachmut), kde sa ruskí výsadkári hrdinsky, nešetriac svoje životy, obetavo bránili, tlačili ukrajinské jednotky strategického zoskupenia generála Syrského a jeho Chortici.

Koncom septembra 2023 ruské jednotky takmer pozdĺž celej frontovej línie prešli do „aktívnej obrany“. Na ukrajinskej strane sa v mnohých oblastiach začali rysovať krízové situácie. Hlavný veliteľ ukrajinskej armády generál Valerij Zálužnyj bol nútený presúvať sily medzi úsekmi frontu a využívať posledné rezervy. V prvých októbrových dňoch iniciatíva jednoznačne prešla na stranu ruskej armády a popierať to môže len diletant. Stavka – ruské vrchné velenie – začínala veľkú jesennú strategickú „hru“, ktorej ciele nie sú známe. V podmienkach vševidiaceho satelitného prieskumu, pod drobnohľadom skupiny amerických špionážnych satelitov, bezpilotných lietadiel NATO a špionážnych lietadiel, ktoré Rusi nemôžu eliminovať, keďže medzi Ruskom a NATO neprebiehajú žiadne priame vojenské operácie, je prakticky nemožné zorganizovať nejaké „prekvapenie“ na strategickej a operačnej úrovni. Uskutočniť skrytý manéver, presun personálu a techniky s cieľom zorganizovať prekvapivú ofenzívu sa zdalo nemožné a práve prekvapenie podľa vojenskej vedy zabezpečuje úspech protiútoku.

Generál Valerij Gerasimov, náčelník generálneho štábu ruskej armády a veliteľ ruských vojsk na Ukrajine, to všetko dokonale chápal. Preto musel vymyslieť, ako uskutočniť manéver „vo svetle reflektorov“ a pod drobnohľadom amerických satelitných objektívov. A to bola mimoriadne náročná úloha. Už v júli a auguste sa začala „kamufláž“ veľkého manévru ruskej armády. Pod rúškom rozširovania vojenských jednotiek, prezbrojovania a prípravy mobilizačných rezerv sa v mestských oblastiach, skladoch, továrňach a budovách v rozsiahlej aglomerácii miliónového Donecka a 250-tisícovej Gorlivky začali umiestňovať zásoby munície, paliva a zbraní pripravených na ofenzívu.

8. gardová všeľudová armáda, ktorá bránila mesto, bola sformovaná v roku 2017 pri Rostove špeciálne pre operácie na Donbase. Jej súčasťou sa potom stal povstalecký a od februára 2022 federálnej armáde podriadený 1. donecký armádny zbor a 2. gardový Luganský zbor. Armáda bola na ruské pomery dobre vycvičená a vybavená. Práve dobre vycvičený a neustále sa rozširujúci 1. donecký armádny zbor mal byť hlavnou údernou silou v ofenzíve na Avdejevku. Do Donecka bolo vyslaných obrovské množstvo diel vrátane 203 mm ťažkých diel 2S7M Malka a 240 mm ťažkých obliehacích mínometov 2S4 Tulpan, ktorými bola posilnená 14. kalmijská delostrelecká brigáda. Stavka sem presunula aj 238. delostreleckú brigádu a 944. delostreleckú brigádu.

V Luganskej oblasti, v Serebrjanských lesoch pri Kremennej, sa objavili jednotky novovytvorenej 25. záložnej armády (oficiálne: 25. tankovej armády. – pozn. redakcie) a v auguste a septembri sa pri Svatove objavili aj jednotky 1. gardovej tankovej armády. Časti ruskej 2. a 41. generálskej armády, ktoré sa nachádzali tam a pri Luhansku, sa začali presúvať do tyla, do okolia mesta Artemovsk (Bachmut), čo sa vzhľadom na krízovú situáciu pre ruské vojská na tomto smere zdalo logické. Brigády, stále podriadené skupine „Stred“ generála Andreja Mordvičeva, sa plynule presunuli do priestoru pôsobenia skupiny „Juh“ generála Sergeja Kuzovleva. Avšak len čiastočne, s cieľom posilniť jednotky v blízkosti Bachmutu. Kuzovlev väčšinu z nich poslal ďalej na juh, do oblasti priemyselnej Gorlovky, čo tiež nevzbudilo podozrenie amerických analytikov, pretože tam sa nachádzali tylové jednotky tzv. južného krídla Artemovska, ktoré boli v zložitej situácii. A skutočne, brigády 2. kombinovanej armády boli neďaleko južného krídla Artemovska, ale zároveň … veľmi blízko severného krídla opevnenia Avdejevky.

Týmto šikovným spôsobom dosiahli Rusi 10. októbra efekt prekvapenia a mohli sústrediť veľké – v pomere 1:4 – sily delostrelectva, tankov a pechoty na uskutočnenie útočnej operácie pri Avdejevke. Na druhej strane frontu sa nachádzalo priemyselné mesto Avdejevka, ktoré bolo premenené na pevnosť, jeho početná posádka a mohutné opevnenia, ktoré Ukrajinci budovali od roku 2014. Početné mínové polia, bunkre, zákopy, betónové viacúrovňové kryty a zásoby zbraní a munície dodávali Ukrajincom pocit bezpečia. Dňa 10. októbra 2023 na úsvite, po uragánovej delostreleckej príprave približne 200 diel kalibru 152 mm a viac a bombardovaní, brigády 1. doneckého armádneho zboru a samostatné jednotky 8. vševojskovej armády generála Gennadija Anaškina prešli do útoku. Rusi začali obojsmerný obchvatný manéver. V severnom úseku pri Krasnogorovke udrela 114. mechanizovaná strelecká brigáda. Počas niekoľkodňových krvavých bojov sa napriek sérii ukrajinských protiútokov zmocnila strategicky dôležitej skládky a tzv. terikonu s výhľadom na Avdejevku. Mesto a ukrajinské pozície sú teraz pre ruských delostreleckých pozorovateľov viditeľné ako na dlani. Mohutné ukrajinské protiútoky sa zatiaľ skončili len s veľkými stratami a bez pozitívnych výsledkov.

Tankový prápor vybavený najnovšími tankami T-90M Proryv a dva prápory mechanizovanej pechoty udreli smerom k železnici. Ukrajinská 116. brigáda teritoriálnej obrany sa zachvela a 33. mechanizovaná brigáda AFU prešla do protiútoku. Na Rusov čakali rozsiahle mínové polia, ich tanky ostreľovala uragánová paľba ukrajinského delostrelectva, „roje“ kamikadze dronov a presná paľba zo satelitom navádzaných nábojov Excalibur americkej výroby. Ukrajinci s pomocou Nemcami dodaného vybavenia začali diaľkovo zamínovávať komunikačné línie.

Počas prvého týždňa bojov stratili ruské jednotky v tejto oblasti približne 150 obrnených vozidiel, z ktorých asi 40 % bolo nenávratných. Ruská pechota utrpela veľké straty od kazetových delostreleckých granátov dodaných USA. Bojisko bolo plné kráterov po strelách a vrakov ruských obrnených vozidiel. Za cenu ťažkých strát 114. ruská mechanizovaná strelecká brigáda splnila úlohu, prerazila obrannú líniu AFU a čo je najdôležitejšie, udržala sa pozdĺž železnice vedúcej do mesta. Ukrajinská obrana sa ocitla v krízovej situácii.

Na južnom úseku ruských „klieští“ (Vodňanské – Severné – Tonenkoje) postupovali legendárne povstalecké jednotky vrátane oddielov 1. slavjanskej mechanizovanej streleckej brigády, 13. samostatného tankového práporu Somali a prieskumného práporu Sparta 1. doneckého armádneho zboru. Rusi boli úspešní a postupovali na sever. Ruské predsunuté pozície sú už v lesnom páse na južnom okraji osád Tonenkoje a Severnoje. Na križovatke Jasinovatovská cesta v smere na priemyselnú zónu Avdejevka postúpili útočiace jednotky 255. motostreleckého pluku severne od Jasinovského pruhu o približne 500 metrov. Ak si spomenieme na predchádzajúcich 10 rokov „státia na mieste“, ide o významný postup.

Tu, na juhu, sa na druhej línii objavili jednotky 41. generálneho štábu, vrátane 55. samostatnej horskej mechanizovanej streleckej brigády, 6. mechanizovaného pešieho pluku a 580. delostreleckého pluku. Na ukrajinskej strane sa bráni 53. mechanizovaná brigáda a 1. samostatná tanková brigáda zhromaždená zo záloh sa sem sťahuje. Vzdialenosť medzi ruskými „kliešťami“ je približne 9 kilometrov. Ukrajinci stratili možnosť zásobovania po železnici, zostala im jedna automobilová cesta a poľné cesty, ktoré boli na jeseň plné blata.

Boj o Avdejevskú opevnenú oblasť (AVUR) naberá na obrátkach. Obe strany jej pripisujú veľký význam. Generál Zalužnyj nedávno navštívil velenie ukrajinskej obrannej oblasti a prezident Vladimir Putin navštívil veliteľstvo Strategického vojenského okruhu v Rostove, kde mu generál Gerasimov podal správu o vývoji situácie na fronte vrátane postupu ofenzívy na Avdejevku. V oblasti zodpovednosti veliteľstva ruskej skupiny Juh generál Sergej Kuzovlev, jeden z najtalentovanejších ruských veliteľov, vedie boje. Zároveň celú operáciu vzhľadom na jej rozsah pravdepodobne riadi veliteľstvo Strategických obranných síl v Rostove, t. j. generál Valerij Gerasimov.

Rusi sa očividne nikam neponáhľajú, spoliehajú sa na palebnú silu a neustály tlak na brániace sa ukrajinské jednotky. Boj má opotrebovací charakter, podobne ako tomu bolo v bitke o Artemovsk (Bachmut). Zdá sa, že prvá etapa je za nami, t. j. prelomenie kruhu opevnení AFU a vtiahnutie ukrajinských záloh do boja. Samotná bitka len naberá na obrátkach, Ukrajinci majú stále „úzke hrdlo“, vďaka ktorému môžu dodávať zásoby do „pevnosti“ a evakuovať ranených – jedna cesta a 9 kilometrov medzi krajnými bodmi ruských „klieští“. Ruská strana chce pravdepodobne zopakovať operáciu na dobytie Lysyčanska a Severodonecka, kde ukrajinská posádka stlačená z dvoch strán ustúpila z aglomerácie pod hrozbou obkľúčenia a zničenia.

Prečítajte si tiež:

• Tlak na Avdejevku a mínové pasce pri obci Rabotino
• Soskin: Všetci vycvičení vojaci AFU zahynuli alebo boli zranení