Slovenské deti podľa Blanára v zahraničí navštevujú víkendové školy, kde sa im venujú učitelia a dobrovoľníci a učia ich slovenčinu. „Chceme ich podporovať aj v budúcnosti cez sieť týchto škôl. Staráme sa o učebnice slovenského jazyka, aby mali prístup k základom a aby sme mali dostatok učiteľov slovenského jazyka. To je veľká úloha s ministerstvom školstva hľadať pre tých, ktorí majú záujem o udržiavanie si jazyka, adekvátnych učiteľov,“ povedal.

Zároveň správca nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva Claude Baláž chce v spolupráci so všetkými zainteresovanými zložkami zrealizovať pamätník slovenského vysťahovalectva a života Slovákov v zahraničí. „Nejde o novú myšlienku. Ten základný kameň bol položený v Petržalke v roku 2000, čiže pred 26 rokmi,“ poznamenal Baláž. Dodal, že takéto pamätníky majú skoro všetky štáty sveta, ktoré majú svoju migračnú a historickú pamäť. „Myslíme si, že jeho realizáciou by sme utužili spojenectvo medzi Slovákmi doma a Slovákmi v zahraničí,“ mieni Baláž.

Minister tiež s myšlienkou vytvorenia pamätníka súhlasí. „Pevne verím, že sa postupne dopracujeme k tomu, aby sa to naplnilo. Myslím si, že im to dlžíme. Je to z úcty k všetkým, ktorí museli odísť z rôznych dôvodov zo Slovenska a tie dôvody boli ešte počas Rakúsko-Uhorska, potom počas Československa. Bolo tu viacej vĺn, ktoré viedli Slovákov k migrácii,“ skonštatoval.

Slováci v zahraničí sú podľa Blanára súčasťou slovenskej vlasti bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa rozhodli byť v zahraničí. Tvrdí, že sú obrovskou intelektuálnou silou, ktorá môže napomáhať zviditeľňovať „našu vlasť“. „Máme vytvorené nejaké mechanizmy, ako udržiavať vzťahy. Nie vždy to stačí, musí byť do toho daný aj úprimný záujem,“ podotkol minister.