“Videl som najhoršie hlavy troch generácií zničené šialenstvom, v hlade po poctách hystericky obnažené…” Takto nejako by sa snáď dalo parafrázovať Ginsbergovo Vytie pri počúvaní brechotu a vytia nechutnej červeno-hnedej nacionalistickej svorky kvôli osobnostiam oceneným prezidentom republiky,” napísal Benčík na úvod svojho blogu s názvom “Vytie nehodných.”

Kontroverzný aktivista, ktorému na sociálnych sieťach “prischla” prezývka “ŠTBenčík” tak reagoval na kritiku slovenskej verejnosti kvôli Kiskovým vyznamenaniam osobností ako napríklad Peter Breiner, Fedor Gál, či Sorosov priateľ Martin Šimečka, ktorí bojovali proti vzniku Slovenskej republiky a dodnes Slovensko nemajú príliš v láske.

Kritiku voči prezidentovmu počinu Benčík charakterizoval takto: “Valí sa to na nás ako zúrivé žiadostivé vytie a závistlivý kakofonický brechot. Ovanul nás zápach dlho nevetraných pivníc plných odpadu a starých kostlivcov, ktorých tam niekto zahrabal pred štvrťstoročím. Kto to bol, vieme všetci. A jeho doslovní či duševní pohrobkovia sú tými, ktorých dnes najviac počuť.”

Ako prvého si Benčík zobral “na mušku” Pavla Kapustu z portálu napalete.sk, ktorého nazval “národne orientovaným kuchárom Mečiarovej zasmrádnutej Fašírky”.  Nepáči sa mu jeho výrok , že “Andrej Kiska pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky vyznamenával jej nepriateľov…”

Kontroverzný dôchodca si nezabudol kopnúť ani do nás. Hlavné správy nazval “obskúrnym portálom”. Benčíkovi sa nepáči článok s názvom “Michelko: Kiskom ocenení Gál, Šimečka a Breiner prerazili dno protislovenskosti“.

Benčík sa následne pustil do poslanca Ľuboša Blahu (SMER-SD), ktorý na sociálnej sieti napísal kritický status o Kiskových oceneneniach Gálovi a Šimečkovi:

“Aj jemu najviac vadí  Fedor Gál. A hoci v druhom riadku nevdojak napodiv pravdivo prizná, že z vyslobodením Slovenska z okov totalitnej ideológie v roku 1989 nemá nič spoločné, neváha vzápätí napadnúť bývalého disidenta a jedného z protagonistov Novembra, Martina Šimečku aj samotného prezidenta,” tvrdí Benčík a dodáva: “To ale súdruhovi marx-leninistovi nestačilo a pridal ešte toto. Píše o vyznamenávaní “falošných a nenávistných treťoradých mudrlantov, ktorí do Slovenska vždy len kopali,” o “pubertiakoch z Prezidentského paláca… degradácii štátnych ocenení.” A hlava štátu je podľa neho “guru úzkej skupinky zdegenerovanej bratislavskej kaviarenskej bublinky.”

Po internetoch sliediacej “bielej vrane” sa taktiež nepáčia názory Blahovho kolegu zo SMERU Jána Podmanického, Martina Glváča, Antona Hrnka (SNS), Lukáša Perného pišúceho pre časopis Zem a Vek a politológa Eduarda Chmelára.

Benčík tiež napadol denník Pravda, stranu KSS, Róberta Šveca z hnutia SHO, Mariana Magáta a stranu Kotleba – ĽSNS za kritické názory voči Kiskovi a Fedorovi Gálovi.

Pre ľudí typu Benčík je totiž akákoľvek kritika ich “najlepšieho prezidenta akého sme kedy mali” neprípustná. A navyše, keď sú kritizované taktiež ním ocenené čechoslovakistické “osobnosti”, ktoré nenávidia Slovensko, to je už “absolútna pohroma.”

Prinášame vám aj obsiahlu reakciu Ľuboša Blahu:

“Každý režim má svojich “urválkov”. Ten súčasný má Benčíka. Sliedi po facebookoch, zbiera diskriminačný materiály a kádruje. V podstate je to humorná postavička, ktorou sa netreba vážne zaoberať, ale jednu črtu má spoločnú so všetkými pravicovými médiami, a preto o ňom píšem: podstata ich “novinárskej” práce je ľudí s iným názorom onálepkovať a pošpiniť, aby sa náhodou nemuseli púšťať do argumentačných súbojov, pretože na ne jednoducho nemajú.

Dobre to vidieť na Benčíkovom blogu ku kritike Kisku za štátne vyznamenania. U Blahu treba samozrejme zdôrazniť, že je “súdruh marx-leninista” a dať fotečku s chalanmi z KSS, lebo to je akože argument. U Podmanického treba spomenúť Tisa a podobne treba nejakú nálepku nájsť aj na Glváča, Michelka, Hrnka, Chmelára a Krna, skrátka na všetkých, čo sa opovážili kritizovať Kisku. A do toho mimoriadne cenné prívlastky ako “závistlivý brechot”, “zápach”, “odpad” a tak. Základným motívom je ukázať, že vlastne každý, kto nesúhlasí s výberom Gála či Šimečku na štátne vyznamenania pri 25.výročí SR, je nacionalista, komunista, fašista alebo proste nejaký iný nepriateľ režimu, extrémista, skrátka, urválkovia si už nejaké previnenie vždy nájdu.

Všimnite si hlavne to nálepkovanie. To nie je náhoda či nejaké Benčíkovo know-how, to je štandardný systém práce slovenských médií. Benčíkov kolega Ritomský dnes v SME onálepkoval “hejslováctvom” a nenávistným nacionalizmom každého, kto v 1992-93 podporoval vznik samostatného Slovenska. Vždy a všade sa nájdu primitívni a agresívni extrémisti, ale takto onálepkovať celú generáciu, ktorá stála pri zrode SR, je užitočnou skratkou. Najskôr SME vytvorí túto urážlivú fikciu, aby potom mohli urobiť z Gála hrdinu, ktorý sa postavil nenávistnej lúze. A takto oni fungujú. Naši veľkí demokrati. Každý s iným názorom musí byť extrémista, nacionalista, násilnícka lúza.

Pritom sme to neboli my, “násilníci”, kto obhajoval americké bomby v Juhoslávii či v Iraku, ale práve títo veľkí demokrati. Neboli sme to my, “nacionalisti”, kto obhajoval ultranacionalistických banderovcov na Ukrajine, ale práve títo veľkí demokrati. Neboli sme to my, “extrémisti”, kto tu roky tlieskal extrémnej miklošovskej ideológii voľného trhu, ktorú tu zavádzala pravica v protiklade k praxi západoeurópskych sociálnych štátov – tento hlúpy a zurvalý extrémizmus posväcovali práve títo veľkí demokrati, rovnako ako vojnu v Iraku, americký nacionalizmus, či nenávisť voči Rusku.

Nepáči sa im, ak ich niekto nálepkuje ako “protislovenských”, ale sami nálepkujú každého, kto si váži vznik SR ako nenávistného “nacionalistu”. Nepáči sa im, ak ich niekto nálepkuje, že sú “americkí agenti”, ale sami každého, kto nekope do Ruska, označujú za “ruského agenta”.

Urválkovia kapitalizmu. Benčík, Ritomský, Hríb, Bán a další režimistickí písalkovia, ktorí spĺňajú všetky predpoklady na to, aby raz aj oni dostali od Kisku ocenenie – hrajú sa na elity, no nerešpektuje ich nikto okrem vlastnej pravicovo-liberálnej kaviarenskej komunity; hrajú sa na slniečka, no svojou ideologickou nenávisťou iba rozdeľujú spoločnosť; hrajú sa na intelektuálov, no nemajú za sebou žiadne vedecké diela… To sú Kiskovi hrdinovia, prázdni ako on, pozéri ako on. A ďalej budú nálepkovať, ďalej budú šíriť zlo.

Mňa na tom teší iba jedna vec: že sú čoraz väčšej časti Slovenska na smiech. Pretože nič iné si nezaslúžia, iba výsmech a opovrhnutie.”

Samuel Gdovin