Do druhého kola prezidentských volieb sa nedostal Štefan Harabin, ktorého ste počas predvolebnej kampane podporovali. Boli ste voliť v druhom kole volieb?

V druhom kole prezidentských volieb som voliť nebola. Dôvod bol prostý: nemala som koho voliť.

Obidvaja kandidáti – Čaputová a Šefčovič – reprezentujú úplne opačné hodnoty ako tie, pre ktoré som volila Štefana Harabina. Ak by som volila jedného z nich, vlastne by som volila proti svojmu presvedčeniu. Ja už neverím tým teóriám o menšom a väčšom zle. Zlo je proste pre mňa zlo!

Podpredsedkyňa NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová po voľbách uviedla, že „Čaputová bola napriek všetkému uveriteľná pre ľudí“. Prečo ju podľa vás ľudia volili?

Výsledok prezidentských, ale už aj parlamentných, volieb je výrazom doslova zúfalstva slovenských voličov.

Čaputovú podľa mňa volili ľudia, ktorí vedia, čo, alebo koho nechcú, ale celkom dobre nevedia, čo chcú. Volili vlastne osobu, o ktorej skoro nič nevedeli, okrem príbehu so skládkou a fráz o boji s nejakým zlom. Skoro rozprávkové poňatie PR kampane.

Veľmi jednoduché, určené pre voliča, ktorý je sklamaný, až zúfalý, chce zmenu, chce niekoho nového. Taký volič je však veľmi ľahko “nachytateľný”.

Dovolím si tvrdiť, že Čaputová bola veľmi dlho pripravovaná práve pre takéhoto voliča! Asi už odvtedy, keď bola v roku 2012 nominovaná na cenu Hillary Clintonovej. Nominácie na túto cenu vyberajú po celom svete americké ambasády…

Takže ľudia ju volili, lebo bola doslova “pristrihnutá na mieru” súčasnej spoločensko-politickej situácie a náladám v spoločnosti.

Čo podľa vás mohlo ohroziť zvolenie Čaputovej?

Faktom však aj napriek tomu zostáva, že Čaputová zvíťazila so ziskom historicky najmenšieho počtu hlasov! Jej zvolenie by bolo vážne ohrozené, ak by sa do druhého kola dostal Štefan Harabin, ktorý na to mal reálne predpoklady, ak by sa do prezidentských volieb nezapojil Kotleba. Rozbitie hlasov voličov národného spektra  Čaputovú posunulo do funkcie prezidentky SR.

Čísla nepustia. Ak by Kotleba nekandidoval, Harabin mal reálne šance prebojovať sa do druhého kola a v ňom by vedel získať prevahu. Zvíťazil však stranícky egoizmus, alebo hlúposť, či zrada. A tiež na tom bolo postavené víťazstvo Čaputovej.

Predvolebné kampane hovorili o zmene v politike. Je zvolenie Zuzany Čaputovej zmenou po Andrejovi Kiskovi?

Ťažko hovoriť o zmene. Veď napokon, sám prezident Kiska sa jasne vyjadril po voľbách, že: “Zvíťazili sme!” Táto jeho veta vo mne vzbudzuje obavy o ďalší vývoj na Slovensku. Kto sú to tí “my”?! A kto sú pre nich tí “ostatní”?!

To, čo Slovensko teraz asi najmenej potrebuje, je ďalšie prehlbovanie polarizácie a napätia v spoločnosti.

Aká orientácia podľa vás po nástupe Čaputovej na post hlavy štátu nastane v zahraničnej politike?

Veľa o zahraničo-politickej orientácii zvolenej prezidentky napovedá jej vyjadrenie o tom, ako vníma Rusko a jeho prezidenta: “Politiku Vladimira Putina považujem za hrozbu nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu. Vnímam snahu o podkopanie stability, demokracie a jednoty Európskej únie – či už financovaním extrémistických strán, podporou konšpiračných médií alebo nepriateľskými spravodajskými operáciami. To považujem za vážne ohrozenie ukotvenia Slovenska v západnom civilizačnom priestore. Samozrejme to neznamená nič negatívne voči Rusku ako krajine, ktorá dala svetu veľa cenného napríklad v umení a pod.” Sú to veľmi vážne, ničím nepodložené obvinenia na adresu jednej zo svetových mocností.

Myslím si, že aj jej vyjadrenia o prihlásení sa k humanistickým hodnotám a kapacite našej krajiny byť solidárny, je jasným signálom, kam sa bude uberať naša zahraničná politika.

Kiska do značnej miery polarizuje spoločnosť. Hrozí to podľa vás aj počas mandátu Čaputovej?

Domnievam sa, že keď ľudia precitnú z jej všeobecných predvolebných fráz a ľúbivých rečí a začnú vnímať reálne dopady jej politiky, príde u značnej časti jej voličov tvrdé vytriezvenie a polarizácia spoločnosti bude toho dôsledkom.

V prípade Kisku to bolo predsa tiež tak. Dobrý Anjel sa po čase zmenil na reprezentanta záujmov Západu a hlavne USA na Slovensku. Tak to bude aj s Čaputovou. Každá maska raz spadne.

Dosluhujúci prezident Andrej Kiska oznámil založenie novej politickej strany. V ktorých vodách politických strán bude podľa vás voliť?

Podľa mňa hlavne v opozičných vodách. Reakcie opozičných politikov na vznik jeho strany to aj dokazujú. A tiež bude liezť do kapusty aj novému Progresívnemu Slovensku. Z koaličných strán asi len Mostu.

Určite však neosloví to veľké percento voličov, ktorí nechcú voliť. A tí by mohli dosť zásadne ovplyvniť parlamentné voľby…

Má šancu jeho strana dostať sa do parlamentu?

Šance určite má, no nemyslím si, že sa naplnia premiérske ambície Kisku. Veď už len predstava, že prezidentkou je Čaputová a premiérom Kiska, by mala pôsobiť silne mobilizačne na tých občanov Slovenska, ktorí nechcú vidieť ako sa naša vlasť mení na nárazníkovú zónu s vojenskými základňami NATO medzi EÚ a Ruskom a ako sa v rámci falošného humanizmu stávame hostiteľmi migrantov z krajín, ktoré drancuje a rozvracia tzv. vyspelý západ.

Kiska zároveň otvorene vyhlásil, že chce prevziať moc a má ambície byť premiérom. Myslíte si, že sa dokáže dohodnúť s Trubanom či Sulíkom, keďže obaja menovaní majú rovnaké ambície a zároveň Kiska sa aktuálne nedokázal dohodnúť s Progresívnym Slovenskom na spoločnom fungovaní?

Tieto úvahy sú teraz zbytočné. Volebná kampaň bude doslova bratrovražedný boj medzi tými, ktorých ste menovali. Vyjednávať sa bude po boji a s tými, ktorí prežijú, t.j. dostanú sa do parlamentu.