Bankroty rastú, no dáta ukazujú aj lepšiu správu

Štruktúra dlžníkov dlhodobo poukazuje na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Dominujú ľudia v produktívnom veku, pričom najpočetnejšou skupinou sú tridsiatnici. V marci mali najvyššie zastúpenie v intervale 30 až 39 rokov a za celý prvý kvartál tvorili takmer 29 % všetkých dlžníkov. Tesne za nimi nasledujú štyridsiatnici s viac ako 26-percentným podielom. Ide o generácie, ktoré často čelia kombinácii úverovej záťaže, rastúcich životných nákladov a prípadných výpadkov príjmov.

Zaujímavý je aj vývoj medzi seniormi. V marci pribudlo 11 mužov vo veku 70 až 79 rokov, čo je najviac v tomto roku v danej vekovej kategórii, a tiež tri ženy. Najstarší dlžník mal 77 rokov, najstaršia dlžníčka 78 rokov. V celkovom kvartálnom súhrne tvorili ľudia nad 60 rokov viac ako desatinu všetkých bankrotov, konkrétne 10,6 %. Aj keď ide o menšinovú skupinu, ich prítomnosť v štatistikách naznačuje, že finančné problémy sa nevyhýbajú ani starším domácnostiam.

Výrazným znakom zostáva prevaha mužov medzi dlžníkmi. V marci ich bolo 409, čo predstavuje takmer tri štvrtiny všetkých prípadov. Podiel mužov tak medziročne ešte vzrástol, keďže vlani v marci tvorili necelých 64 %. Spoločným menovateľom naprieč pohlaviami je nízka úroveň dosiahnutého vzdelania. Viac ako 97 % dlžníkov malo základné alebo stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolsky vzdelaní tvorili len marginálnu časť.

Osobitnú skupinu predstavujú ľudia bez domova, ktorí sa na marcových bankrotoch podieľali viac než 14 percentami. Celkovo ich bolo 83, pričom niektorí mali evidovaný trvalý pobyt na známej virtuálnej adrese v Bratislave. Tento fenomén poukazuje na prepojenie sociálnej exklúzie a zadlženosti, ktoré sa v praxi často prelínajú.

Dáta zároveň odhaľujú aj rodinné súvislosti zadlženia. Medzi dlžníkmi bolo 12 manželských párov a 18 osôb s rodinnými väzbami, pričom v jednom prípade išlo až o štvorčlennú príbuzenskú skupinu. Finančné problémy sa tak neraz koncentrujú v rámci jednej domácnosti alebo širšej rodiny.

„Z 595 dlžníkov si formu konkurzu zvolilo 98,5 %, čo predstavuje 586 dlžníkov. Zvyšných deväť ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár. Z celkového množstva bankrotov bolo 545, čiže viac ako 93 %, vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 41 na majetok podnikateľov. Pre nepoctivý zámer pribudli do Registra diskvalifikácií dvaja dlžníci,“ uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková. Súdy zároveň v marci zrušili 602 konkurzov z predchádzajúcich období, pričom až 570 prípadov skončilo pre nedostatok majetku a len 32 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Regionálne rozdiely zostávajú výrazné. Najviac dlžníkov pochádzalo z Prešovského kraja, nasledovaného Nitrianskym krajom. Naopak, najmenej bankrotov evidoval Žilinský kraj. Rovnaký obraz ponúka aj štvrťročný súhrn, kde Prešovský kraj vedie s 18-percentným podielom, zatiaľ čo Žilinský kraj uzatvára rebríček s viac ako siedmimi percentami.