Môj profil 
Predplatné
Približne dva milióny obyvateľov troch pobaltských krajín vytvorili 23. augusta 1989 asi 600 kilometrov dlhú ľudskú reťaz, aby dokázali súdržnosť a zdôraznili snahu o obnovenie suverenity. Reťaz podľa dokumentu UNESCO siahala z hlavného mesta Estónska Tallinn až do litovskej metropoly Vilnius.
“Bývalý Sovietsky zväz existenciu tajného protokolu popieral,” povedal Piirimäe. Pobaltskí disidenti podľa neho už od konca 70. rokov minulého storočia žiadali, aby Moskva jeho existenciu priznala.
“V roku 1987 disidenti z pobaltských krajín po prvý raz verejne požiadali o zverejnenie existencie protokolu. Najvyšší predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov však existenciu protokolu stále popieral,” povedal Piirimäe a dodal, že o rok neskôr sa konala prvá verejná demonštrácia, ktorá žiadala jeho zverejnenie. V pobaltských krajinách medzičasom vznikli opozičné hnutia, ktoré organizovali ďalšie protestné akcie vrátane Baltskej cesty.
“Najvyššie vedenie ZSSR, politbyro, oznámilo, že Baltská cesta môže viesť k veľmi smutným následkom pre obyvateľov pobaltských krajín,” povedal. Podľa neho sa to dalo pochopiť ako hrozbu tvrdých policajných opatrení.
“Zjazd ľudových poslancov ZSSR dňa 24. decembra 1989 vyhlásil Molotovov-Ribbentropov pakt a najmä tajný protokol za nezákonné,” povedal Piirimäe. Moskva podľa neho priznala, že protokol bol “v rozpore s medzinárodným právom”.
Prítomnosť Sovietskeho zväzu v pobaltských štátoch bola na základe týchto skutočností takisto nezákonná. Bola to “okupácia a anexia, čo bolo v rozpore s medzinárodným právom” povedal a dodal, že Moskva nezákonnú okupáciu a anexiu dodnes popiera.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v auguste 2019 povedal, že Sovietsky zväz bol nútený zaistiť svoju národnú bezpečnosť a podpísal s Nemeckom pakt o neútočení. Písal o tom na svojej webovej stránke denník The Guardian.
“V marci 1990 sa konali prvé demokratické voľby do parlamentov pobaltských krajín, po ktorých komunisti v týchto krajinách stratili moc,” povedal Piirimäe. Litva 11. marca 1991 ako prvá z krajín bývalého Sovietskeho zväzu vyhlásila nezávislosť od ZSSR, ktorú však v tom čase neuznala žiadna z krajín sveta. Nezávislosť v tom istom roku vyhlásili aj Estónsko a Lotyšsko. Sovietsky zväz nezávislosť týchto troch krajín uznal 6. septembra 1991.
.jpg)
