Rím 9. októbra 2020 (HSP/Tempi/Foto: TASR/AP-Vahram Baghdasaryan)
Prinášame vám rozhovor s arménskou spisovateľkou žijúcou v Taliansku, ktorá porozprávala o vojne, ktorá prebieha v Náhornom Karabachu. „Turecko chce zničiť kresťanskú civilizáciu a Európa sa tomu prizerá“. Rozhovor vyšiel v katolíckom médiu Tempi
„Turecká vláda nikdy neuznala genocídu Arménov a teraz Erdogan chce zavŕšiť to, čo jeho jeho predchodcovia začali pred sto rokmi.
Spisovateľka Antonia Arslanová, pôvodom z Arménska, ktorá je mocným hlasom Arménov v Taliansku, s obrovským znepokojením sleduje správy, ktoré dennodenne prichádzajú, o agresii Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu.
Od 27. septembra, kedy vypukol konflikt, už umrelo viac než 300 ľudí. Polovica populácie (ktorú tvoria veľkou väčšinou Arméni) maličkej Náhornej karabašskej republiky (Artsakh), ktorá sa zrodila po rozpustení Sovietskeho zväzu, musela byť evakuovaná. Turecký prezident na podporu azerbajdžanskej agresie vyslal štyritisíc islamistických žoldnierov pochádzajúcich zo Sýrie. „Chcú finálne riešenie“, hovorí Arslanová.
Čo prežívate v týchto dňoch, keď sledujete celý tento konflikt?
Ako všetci, ktorým koluje v žilách arménska krv a ako aj tí, ktorí poznajú naše dejiny, chcela by som niečo urobiť. Ale čo možno robiť čeliac takejto násilnej a nespravodlivej agresii zo strany Turecka?
Azerbajdžan si chce vziať územie, ktoré považuje za svoje…
Azerbajdžanský diktátor Ilham Alijev nie je schopný zvíťaziť v tejto vojne sám a nikdy by bez podpory Ankary nezaútočil. Hrozivé vyhlásenia Erdogana a jeho ministrov už nenechávajú žiaden priestor na pochybnosti. Jednoducho sa chcú raz a navždy zbaviť Arménov.
V roku 1945 Osmanská ríša vyhladila milión a pol Arménov. Je možné, že sa dejiny zopakujú?
Turecko nikdy neuznalo svoju zodpovednosť za genocídu a dokonca popiera, že by vôbec k nej došlo. Toto faktické a nehistorické popieranie naznačuje, že chcú s Arménmi konečné riešenie. A teraz o tom rinčia už aj zbrane.
Včera (vo štvrtok 8. októbra, pozn. red.) azerbajdžanská armáda zbombarovala Katedrálu Krista Spasiteľa v meste Šuša, hoci v okolí neboli žiadne vojenské pozície.
V Šuši som bola trikrát. V 9. storočí to bolo veľmi významné mesto, jedna z križovatiek na Hodvábnej ceste, medzinárodného významu. Toto mesto bolo úplne zničené počas vojny o Náhorný Karabach v rokoch 1991-1994. Katedrála sa nachádza na vyvýšenom území, v jej okolí nič nie je. Architekt Ara Zarian mi povedal, že zbombardovali aj mestské dievadlo. Je jasné, že to robia naschvál. Chcú zničiť všetko, čo ľud postavil a zrekonštruoval za posledných 20 rokov.
Prečo vôbec bombardovať katedrálu?
No lebo chcú zasiahnuť kresťanov. Nie náhodou Erdogan vyslal do Azerbajdžanu žoldnierov ISIS zo Sýre. Všetci dobre vedia, akými hororovými zločinmi na kresťanoch sa títo teroristi zababrali.
Nezdá sa, že by si EÚ uvedomovala úmysel Erdogana a Azerbajdžanu zasiahnuť kresťanov. Ako je to možné?
EÚ s cynickým odstupom čelí všetkému, čo sa deje mimo jej hraníc. Nedokáže ani pochopiť, že sa tu niekto snaží vyhladiť kresťanskú civilizáciu. Nezabúdajme, že Arménsko bolo prvým štátom na svete, ktoré prijalo kresťanstvo ako náboženstvo. No Erdogan má v hlave nielen to…
Čo ešte?
Turecký prezident chce založiť nové osmanské impérium a Arménsko je maličké územie, ktoré bráni spojeniu medzi Tureckom, Azerbajdžanom a inými štátmi bývalého ZSSR, ktoré sú etnicky turkménske. Erdogan používa náboženstvo absolútne bez škrupúl. Dal nám z neho ochutnať, keď premenil baziliku Hagia Sofia na mešitu; ako aj perlu byzantského umenia, chrám sv. Salvatora v Chore pri Istanbule, ktorý tiež premenil na mešitu.
Ak sa pri tureckej agresii voči Arménom javí, že sa dejiny opakujú, tak aj európska ľahostajnosť rozjatrí staré rany.
A tak to je, bohužiaľ. Keď sa v roku 1920 Mustafa Kemal pokúsil zaútočiť na Arménsko, Západ neurobil nič. Nikto nepohol ani prstom, ale Arméni, takmer úplne bez zbraní, potlačili agresiu ohromnou mobilizáciou. Arméni boli ponechaní sami na seba, presne ako dnes. Prečo nebránime tento maličký kresťanský národ, ktorý už stratil množstvo ľudí?
Aká je odpoveď?
Neviem. EÚ svieti svojou neprítomnosťou. Akurát len francúzsky prezident Emmanuel Macron rázne nechal počuť svoj hlas, no Nemecko – spojenec Turkov od 9. storočia – je aj teraz ticho.
Prečo by sa Európa mala zaujímať o Arménsko?
Sú k tomu dva dôvody. Politický a kultúrny.
Začnime politickým…
Európa podceňuje Erdogana. A ten, ak sa mu podarí prelomiť arménsky odpor na východe, poberie sa aj smerom na západ. Ako možno nevidieť, že turecký prezident otvára konflikt za konfliktom?! Najprv Sýria, potom Líbya a celé leto ohrozoval Grécko kvôli kontrole nad Stredozemím a politicky využíval sýrskych utečencov. Ak sa mu podarí jeho zámer s Arménskom, prečo by si mal myslieť, že Európa mu bude schopná odolať?
A čo kultúrny dôvod?
Arméni boli odjakživa národom, ktorý bol akýmsi mostom medzi Západom a Východom. Dnes sa stále rozpráva o mostoch, spájaní, no potom nikto neurobí nič, aby ochránil národ, ktorý už od stredoveku mal skvelé vzťahy napríklad s Benátskom, hoci boli na hranici impéria. Arméni žijú na Východe ale poznajú Západ a táto ich zvláštnosť je zhrnutá v osobe mnícha Mechitara, ktorému benátsky dóža daroval ostrov sv. Lazára, uprostred lagúny, aby tam mohol založiť svoj rád.
Arméni sú teda osamotení?
Nie, našťastie je tu Vladimir Putin. Rusko je historickým ochranom Arménska. Keďže Moskva predala Azerbajdžanu zbrane, nemôže opustiť Arménsko, lebo by stratila svoju tvár. A to sa na Východe ešte veľmi počíta. Potom je tu Irán, ktorý garantuje slobodu vyznania aj arménskej menšine. Perzský ľud mal odjakživa zlé vzťahy s Tureckom. Teherán sa síce ešte veľmi neukázal, no nie je voči Arménom nepriateľský.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
9.6°C
Utorok 
Utorok 
Utorok 
Pondelok 
FOTO DŇA
