Trumpova administratíva údajne presadzuje Orbána na čelo OSN, počíta s podporou Ruska a Číny

Predstavitelia Trumpovej administratívy už údajne s Orbánom diskutovali o možnosti uchádzať sa o najvyššiu funkciu v OSN a zisťovali, či má o túto pozíciu záujem. Podľa amerických činiteľov je bývalý maďarský premiér takejto možnosti v zásade otvorený, nechce však kandidovať bez presvedčenia, že má reálnu šancu uspieť. Orbán sa k informáciám zatiaľ odmietol vyjadriť.

Jeden z predstaviteľov amerického ministerstva zahraničných vecí citovaný denníkom WSJ uviedol, že Rusko a Čína by Orbánovu kandidatúru pravdepodobne podporili. Washington podľa neho v súčasnosti počíta s ôsmimi hlasmi v 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN a dúfa, že ich počet zvýši na desať. Kľúčový však zostáva postoj Veľkej Británie a Francúzska, ktoré môžu odporúčanie kandidáta zablokovať vetom.

Funkčné obdobie súčasného generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa sa skončí 31. decembra 2026 a jeho nástupca by sa mal ujať funkcie 1. januára 2027. Kandidáta musí najprv odporučiť Bezpečnostná rada OSN a následne ho vymenuje Valné zhromaždenie. V súčasnosti pokračujú konzultácie a neformálne hlasovania, ktorých cieľom je zistiť mieru podpory jednotlivých uchádzačov.

Podľa zdrojov WSJ je Orbán príťažlivým kandidátom pre časť Trumpových priaznivcov z hnutia MAGA (Make America Great Again), a to najmä pre svoju politiku v oblasti migrácie, mimovládnych organizácií, justície a médií. Počas svojho pôsobenia na čele maďarskej vlády sa opakovane dostával do sporov s Európskou úniou a presadzoval užšie vzťahy s Čínou.

Jeho prípadná kandidatúra však môže vyvolať odpor pre blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ďalšími autoritárskymi lídrami. Trump Orbána v minulosti podporoval vo voľbách a americký viceprezident JD Vance sa zapojil do jeho predvolebnej kampane. Podľa zdroja oboznámeného s rokovaniami by sa verejné oznámenie prípadnej kandidatúry mohlo odložiť až na obdobie po novembrových voľbách do amerického Kongresu.

Diskusie o novom vedení OSN sa odohrávajú v čase rastúcich požiadaviek na reformu organizácie. Na potrebu zmien upozornili počas septembrového zasadnutia Valného zhromaždenia viacerí svetoví lídri vrátane španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa vyslovil za zrušenie práva veta stálych členov Bezpečnostnej rady. Ukrajina dlhodobo kritizuje fungovanie OSN v situácii, keď má Rusko ako agresor vo vojne proti Ukrajine právo veta. Kyjev už v decembri 2022 inicioval kroky smerujúce k vylúčeniu Ruska z Bezpečnostnej rady aj samotnej organizácie.