Môj profil 
Predplatné
Prvá dodávka uhlia z USA dorazila do odeského prístavu. Na palube lode bolo 62 tisíc ton energetického uhlia, oznámila v stredu tlačová služba odeského portu Južnyj, kde prebieha vykládka.
“13. septembra o 2:15 (1:15 SEČ) pri nakladacom komplexe Morskoj torgovyj port Južnyj (Morský obchodný prístav Južný) zakotvila loď Ocean Ambitious. Na palube lode bolo 62 tisíc ton energetického uhlia z USA pre tepelnú elektráreň Centrenergo,” uvádza sa v správe na webe prístavu.
Riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Centrenergo Oleg Kozenko v auguste oznámil podpísanie kontraktu s americkou Xcoal Energy & Resources. Zaisťuje Ukrajine dodávku 700 tisíc ton energetického uhlia do konca roka.
Prvá várka uhlia bola z USA odoslaná 22. augusta, jej cena je 113 dolárov za tonu s ohľadom na dodanie do odeského prístavu. Množstvo bude variabilné od dodávky k dodávke. Pritom, ako prehlásil ukrajinský minister energetiky Igor Nasalik, ruské uhlie stojí okolo 80 dolárov za tonu. Podľa hodnotenia expertov je americké uhlie dvojnásobne drahšie oproti tomu, ktoré je možné kúpiť na Donbase.
Potom, čo Kyjev odmietol nakupovať u DĽR a LĽD, zahájila ukrajinská vláda hľadanie nového dodávateľa.
V priamom prenose rádia Sputnik vedúci analytik Fondu národnej energetickej bezpečnosti, učiteľ Finančnej univerzity pri vláde Ruska Igor Juškov sa zmienil, že ekonomicky nemá zmysel, aby Ukrajina nakupovala v USA uhlie – americké uhlie je citeľne drahšie, napríklad v porovnaní s ruským uhlím rovnakej kvality.
“Najsmiešnejšie to bude približne o mesiac, keďže Ministerstvo obchodu a ekonomického rozvoja Ukrajiny každý mesiac publikuje informácie o priemernej cene importovaných energetických zdrojov. Teraz to vidíme na plyne a ja si myslím, že približne to isté uvidíme i s uhlím. Takže ak priemerná cena importovaného uhlia stúpne, tak práve to ukáže, nakoľko je americké uhlie drahšie oproti napríklad ruskému, ktoré Ukrajina nakupovala skôr,” povedal Igor Juškov.
Zároveň predpokladá, že skrytý význam tohto obchodu Ukrajiny s USA je prísľub Washingtonu, že budú lobbovať za to, aby Kyjevu bola poskytnutá pôžička od medzinárodných finančných inštitúcií.
“V dlhodobej perspektíve sa táto schéma mení vo vysávanie posledných kusov ukrajinského rozpočtu, pretože tá sa tak prepadá do klasickej závislosti na kreditoch, ktoré sú označované za “ekonomických vrahov”. To znamená, na začiatku prichádzajú do krajiny nejaký konzultanti, radia previesť veľa reforiem, a pre ich prevedenie sa ponúkajú pôžičky MMF a ďalších finančných inštitúcií. Berú pôžičky, potom majú ťažkosti pri platení úrokov, ale pôžičku sami už nedokážu splatiť. To sa teraz deje s Ukrajinou. Američania im hovoria: ak chcete, aby sme vás my podporovali na medzinárodnej aréne, nakupujte naše produkty, aspoň uhlie. Nakupujú ho, výmenou na to Američania pre nich lobujú za nové pôžičky. Pôžičky Ukrajina vrátiť nemôže a bude predávať štátne aktíva americkým súkromným spoločnostiam, ktoré majú blízko k americkej vláde. Následne sa viac menej zaujímavé aktíva ocitnú v zahraničných rukách a rozpočet bude v kaluži,” povedal Igor Juškov.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
