Analytik: Menej dovážame a slabšie vyvážame, riziká tak rastú

Za priaznivým saldom stojí predovšetkým výrazné zníženie deficitu v obchode s minerálnymi palivami, kde sa prejavili nižšie ceny dovážanej ropy, plynu a energií, ale aj mierne zvýšenie prebytku v obchode so strojmi a prepravnými zariadeniami. Práve táto kategória, zahŕňajúca najmä export automobilov, zostáva nosným pilierom slovenského zahraničného obchodu. V novembri tvorila takmer 64 percent celkového vývozu a viac než polovicu dovozu. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že vývoz automobiliek sa síce stále drží na solídnych úrovniach a v novembri presiahol 6,2 miliardy eur, no produkcia v tomto odvetví je dlhodobo pod tlakom. Európsky automobilový priemysel čelí slabšiemu dopytu, silnej čínskej konkurencii aj komplikáciám v dodávateľských reťazcoch, čo sa postupne premieta aj do slovenskej exportnej výkonnosti.

Štruktúra zahraničného obchodu zároveň naznačuje, že ochladzovanie nie je rovnomerné. Na strane vývozu klesla hodnota exportu v siedmich z desiatich obchodovaných tried, pričom najvýraznejší negatívny vplyv mali rôzne priemyselné výrobky. Na strane dovozu bol pokles ešte plošnejší, keď medziročne kleslo až deväť z desiatich tried. Najsilnejší prepad zaznamenali minerálne palivá, kde dovoz klesol o viac než 22 percent. Tento vývoj síce zlepšuje obchodnú bilanciu, no zároveň signalizuje slabší domáci dopyt aj utlmenú investičnú aktivitu.

Regionálne členenie obchodu potvrdzuje pokračujúcu silnú väzbu Slovenska na Európsku úniu. Do členských štátov EÚ smerovalo 76 percent novembrového vývozu, pričom vývoz do Únie medziročne klesol o 2,4 percenta. Dovoz z EÚ bol nižší o 3,3 percenta. Zaujímavejším signálom je mierne oživenie exportov do krajín mimo EÚ, ktoré po niekoľkých mesiacoch poklesov vzrástli o 2,5 percenta. Napriek tomu Slovensko v obchode s tretími krajinami naďalej vykazuje výrazný deficit, ktorý v novembri dosiahol približne 901 miliónov eur, hoci oproti októbru sa výrazne znížil.

Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka je zahraničný obchod momentálne „svetlou stránkou ekonomiky“, no jeho budúci vývoj bude veľmi citlivý na externé faktory. „V roku 2026 očakávam, že saldo zahraničného obchodu zostane kladné, no jeho výška bude citlivá na vývoj cien energií a kondíciu priemyslu v Nemecku a ďalších kľúčových obchodných partneroch. Dôležitá bude aj geopolitika, ktorá v súčasnosti začína predstavovať jedno z najväčších rizík aj pre ekonomický rast. Od situácie na Ukrajine, až po územné vyjadrenia USA, či hrozby Číny v Taiwane a nejasností mierových procesov na Blízkom východe,“ povedal pre SITA Boháček.