Amnesty International upozorňuje na vážny problém verejného nájomného bývania

“Bývanie nie je len komoditou, ale často hranicou, ktorá oddeľuje život s možnosťou dôstojnosti a život bez dôstojnosti. Bývanie je tiež dôležitým a ľudským právom a každý má právo, aby bolo naplnené,” skonštatoval na tlačovej konferencii riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že na Slovensku je možné hovoriť o kríze bývania. Jediné dostupné verejné nájomné bývanie momentálne poskytujú mestá a obce, avšak bytový fond je extrémne nízky. Problémom sú zároveň bariéry v prístupne k nemu pre ľudí s nízkymi príjmami. Poukazuje na podmienky a kritériá prideľovania nájomných bytov, napríklad minimálny príjem, vysoká zábezpeka (kaucia) či trvalý pobyt.

Za nedostatočný považuje mimovládna organizácia aj príspevok na bývanie. Pozornosť upriamuje aj na pobytové sociálne služby (nocľahárne, útulky, ubytovne), ktorých pôvodným zmyslom má byť pomoc ľuďom v akútnej kríze v oblasti bývania a človek by v nich nemal stráviť mesiace či roky. Realitou však je, že sú vnímané ako náhrada za zabezpečenie dôstojného bývania pre ľudí v núdzi. “Tento typ sociálnej služby poskytuje priestor pre štát a samosprávy hádzať bremeno riešenia bývania na takéto služby,” poznamenal Sloboda.

Medzi problémy zaraďuje organizácia aj diskrimináciu a segregáciu rómskych domácností vo verejnom nájomnom bývaní. Rovnako problematické považuje aj zlyhávanie štátu, keďže samosprávy trpia nedostatočnou finančnou či metodickou podporou z jeho strany.

Amnesty International preto apeluje na vládu, aby prestala odkladať riešenie tohto kritického problému a začala prijímať konkrétne kroky. Pripomína, že nedostupnosť bývania nepostihuje len najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, ako sú ľudia bez domova či nízkopríjmové domácnosti, ale aj množstvo “bežných” domácností, v ktorých zápasia s nadmernými nákladmi na bývanie. Odporúčania adresuje ministerstvu práce, ministerstvu dopravy i mestám a obciam.

K iniciatíve zviditeľniť tému práva na bývanie, ktorej nie je venovaná dostatočná pozornosť, sa pridáva aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Vo svojom výskume identifikovalo viaceré diskriminačné postupy obcí pri poskytovaní obecného nájomného bývania, pretrvávajúcu segregáciu, nedostatočné reflektovanie potrieb v oblasti bytovej núdze, ako aj nevhodné systémové nastavenia bytovej politiky.

Ako národný antidiskriminačný orgán dôrazne apeluje na to, aby pravidlá prideľovania bytov a aj samotná prax boli v súlade s antidiskriminačnou legislatívou. “Zraniteľné skupiny obyvateľstva si vyžadujú prístup založený na princípe rovnosti, ktorý pomáha zmierňovať ich znevýhodnenia,” zdôraznila výkonná riaditeľka SNSĽP Silvia Porubänová.

Zistenia z výskumu ukázali, že problém v prístupe k obecnému nájomnému bývaniu majú práve tie skupiny domácností, ktoré sú vylúčené aj z komerčného nájomného bývania. Najzraniteľnejšie sú nízkopríjmové a rómske domácnosti, ale aj samoživiteľky alebo viacpočetné rodiny. Za diskriminačné postupy považuje stredisko napríklad podmieňovanie nájmu zabezpečením rekonštrukcie a základného príslušenstva bytu, dĺžkou trvalého pobytu, typom príjmu či zvýhodňovanie zosobášených párov pred nezosobášenými.