Američania sa zameriavali na strategické priemyselné objekty. Tak 16. júna 1944 sa na hlavné mesto SR v priebehu desiatich minút zosypalo asi 370 ton bômb, trieštivých i fosforových. Hlavným cieľom bola rafinéria Apollo, ktorá patrila medzi desať najväčších stredoeurópskych rafinérií. Škody boli vyčíslené na 319 mil. Ks. Druhým cieľom bol prístav. Z 21 lodí Slovenskej Dunajplavby bolo úplne zničených 18 a dve ťažko poškodené. Veľké škody vznikli aj na uskladnenom tovare. Celkové škody sa odhadovali na 486 miliónov Ks, teda vyššie, než v Apolke. Mesto po prvýkrát ostalo bez plynu a elektriny. Podľa prvej úradnej správy zahynulo v Bratislave 181 osôb, 115 bolo ranených ťažko, 580 ľahko. Neskôr sa objavujú i značne vyššie čísla, 300, ba i 700 obetí na životoch. Malo ísť najmä o Ne-Bratislavčanov. Je však ťažké ich overiť.

Najväčší zbrojársky podnik v Dubnici nad Váhom mal výrobné haly podniku pod zemou, preto figuroval len na zozname príležitostných cieľov. Keď 15. USAAF bombardovala 7. júla rafinérie v hornom Sliezsku, na spiatočne ceste tu zhodila dvesto ťažkých bômb. Zahynulo asi 18 osôb, ťažko zranených bolo 36. Samotnú fabriku pod zemou však bomby neohrozili. Cieľom sa stala i druhá, menšia rafinéria v Dubovej 20. augusta. Takmer osemdesiat bombardérov tu v priebehu troch minút zhodilo vyše 177 bômb. Zahynulo 8 ľudí, 32 bolo ranených. 20. septembra bolo cieľom zas letisko Kuchyňa – Nový dvor, odkiaľ Nemci nasadzovali lietadlá proti povstalcom. 111 bombardérov tu zhodilo 25 tisíc kusov ľahkých trieštivých bômb. Zo 46 nemeckých strojov tu bolo 12 úplne zničených, 29 poškodených. V okrese Malacky bolo pritom zabitých 25 civilistov, 30 bolo ranených. 20. septembra bola terčom útokov znova i rafinéria Apollo. Dokonať jej zničenie sa podujalo 56 bombardérom, ktoré sem zhodili 544 kusov ťažkých bômb.

Hlavné mesto SR Američania bombardovali dovedna celkovo päťkrát, po rafinérii a prístave sa zameriavali na zriaďovacie nádražie v Rači. Posledný raz navštívili bombardéry Bratislavu – a SR vôbec – 26. marca 1945.

Došlo aj niekoľkým neúmyselným incidentom. 22. augusta jeden z bombardérov núdzovo zhodil ťažké bomby na podhorskú obec Stará Lehota (pri Piešťanoch). Výsledok šesť mŕtvych, z toho dve deti, viacero ťažko ranených osôb a poškodených 42 rodinných domov. 13 náhodne spadnutých bômb 13. októbra v Žiline zas usmrtilo päť detí a ranilo 23 osôb. 17. októbra sa Američania zamerali na most cez Váh v Šintave. Most ostal nepoškodený, no bomby viacerých ranili, usmrtili dvoch, vrátane sedemročného chlapca a zrovnali so zemou 20 domov. Ako zaujímavosť možno spomenúť aj podnes nevyjasnené bombardovanie obce Šaštín-Stráže. Nechýbalo veľa a Slovensko by prišlo o monumentálnu baziliku Sedembolestnej Panny Márie. 2. decembra totiž Američania nasypali asi 80 bômb, vrátane časovaných, do severnej časti šaštínskeho lesa, Gazárky. Zanechali krátery s priemerom 6 – 8 m. Skupina 29 bombardérov sa 6. októbra zamerala na stanicu v Devínskej Novej Vsi. Koľaje ostali prakticky nepoškodené, no na obec dopadlo asi 200 bômb. Zahynulo 14 osôb, z toho dve maloleté žiačky. Ťažko zranených bolo 34. Úplne zničených bolo 40 domov, ďalších sto poškodených.

Okrem bombardovania sa stretáme aj s ostreľovaním rôznych cieľov. Tak 29. augusta dve stíhačky ostreľovali na železničnej zastávke Slance na trati Kozárovce – Zlaté Moravce z guľometov nákladný vlak. Pri útoku zabili železničiara, ďalších ťažko ranili. V októbri sa objavili stíhači zameraní na pozemné ciele, tzv. „kotlári“. Útočili na parné kotle lokomotív každého druhu. 11. októbra štyri stíhačky streľbou z palubných guľometov napadli medzi stanicami Veľké Šenkvice a Báhoň rýchlik idúci od Bratislavy. Strely zabili jedného človeka, ťažko zranili 11 a ľahko 30 cestujúcich. 18. októbra zas ostreľovali rušne na stanici vo Veľkých Kostoľanoch, z ktorých štyri úplne zničili. Zabili pri tom rušňovodiča a druhého ťažko ranili. 19. novembra zaútočila americká stíhačka na civilné osobné auto po ceste z Nitry na Zlaté Moravce. Z trojčlennej posádky letecký „pozdrav“ jeden neprežil.

Okrem nešťastných náhod, nehôd či ostreľovania bolo zákernou formou boja zhadzovanie malých explozívnych predmetov maskovaných ako hračky či darčekové predmety. Pestré skúsenosti s tým mali dovtedy napr. v Taliansku. No i v hlásení Prezídia Policajného riaditeľstva v Bratislave zo 4. decembra 1944 čítame: „Upozornenie. Opätovne upozorňujem obyvateľstvo hlavného mesta Bratislavy, a širokého okolia, že nepriateľské lietadlá i naďalej shadzujú rozličné predmety, ako napríklad detské hračky, válečky, ´čokoládové´ trubičky, nástroje a pod., ktoré pri dotyku alebo sebemenšom náraze explodujú a zapríčiňujú ťažké zranenia osobám v blízkosti sa nachodiacim“.

Martin Lacko