Američania sťahujú na Blízky východ armádu, ale vojnu nechcú. Lenže ani blufovanie nebude pre nich žiadnou výhrou

Washington 24. mája 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Hussein Malla)

Bude vojna? Zaútočia USA na Irán? Ich ekonomika by takú vojnu veľmi potrebovala, ibaže pre verejnú mienku by to bola v každom prípade katastrofa. Je vôbec možné zastaviť šialených jastrabov, ktorým je zisk milší než čokoľvek iné, vrátane stability ich vlastnej krajiny?

V uplynulých dňoch sa napätie medzi USA a Iránom opäť vyostrilo. Americkí predstavitelia majú arogantné vyhlásenia a Iránci im primerane odpovedajú. Minister zahraničných vecí Mike Pompeo uviedol, že konanie Iránu vidí „v kontexte 40-ročnej teroristickej aktivity“, ktorú malo podľa neho začať zvrhnutie proamerickej figúrky šacha Rézu Páhlavího. Dodajme, že Irán neviedol útočnú vojnu údajne už dvetisíc rokov – v prípade USA to bude o niečo menej.

Patrick Shanahan, poverený vedením ministerstva obrany tvrdí, že vojna nebude, že chcú Iráncov iba zastrašiť. V oblasti majú útočnú skupinu lodí na čele s lietadlovou loďou, na základňu v Katare prileteli štyri bombardéry B52 a podľa viacerých správ by mali Američania poslať na Blízky východ desaťtisíc vojakov. Je to sila, ktorá by mohla zničiť krajinu do tla… keby išlo iba o to, beztrestne bombardovať.

Lenže dnešný Irán, to nie je Vietnam 1964, Irak 2003 ani Líbya 2011, ale plnohodnotná lokálna veľmoc dokonca s vlastným kozmickým výskumom. Američania by mohli Irán vybombardovať, ale nie bez trestu. A na úspešnú pozemnú vojnu proti Iránu by potrebovali dlhodobé nasadenie naozaj obrovského množstva síl a techniky, na to Američania jednoducho nemajú.

„Veľmi sa obávam, že úmyselne či neúmyselne vytvárame situáciu, v ktorej nastane vojna. Domnievam sa, že vojna s Iránom by bola absolútnou pohromou, ešte oveľa horšou ako vojna s Irakom,“ povedal senátor Bernie Sanders, ktorý mieni kandidovať v najbližších prezidentských voľbách. A dodal, že aj vojny v Iraku a Vietname boli spôsobené klamstvami vtedajších amerických vlád.

Ani vojenskí odborníci nepochybujú o tom, že vojna s Iránom by bola pre USA katastrofou: bola by síce presne tým, po čom jastrabi a vojensko-priemyselný komplex túžia, ibaže cena by bola privysoká. A nielen pre USA, ale vlastne pre celý svet: možno by sa vliekla dlhé roky a spôsobila by chmúrne obdobie neistoty, nestability a politických zmien.

Je dosť možné, že by v tej vojne USA napríklad prišli o symbol svojej nadradenosti, mnohomiliardovú lietadlovú loď, čo by bola z hľadiska ich imidžu ako globálneho hegemóna absolútna katastrofa. Mimochodom, šírenie demokracie lietadlovými loďami je dnes už možné iba voči krajinám tretej a nižšej váhovej kategórie, mnohí experti hovoria, že samotný tento druh zbraní je pri vedení plnohodnotných vojen už dávno prekonaný a nie je náhoda, že v posledných rokoch v prípade konfliktov tieto lode ostávajú vždy v úctivej vzdialenosti od miesta bojov.

Strata drahej techniky by však nebola tým najhorším, čo by Američanov čakalo: ďaleko závažnejšie by boli škody na reputácii a geopolitickom vplyve – dokonca aj teoretické víťazstvo (ktoré je v prípade krajiny ako Irán iba utópiou) by USA natoľko vyčerpalo, že by to spôsobilo vážne vnútropolitické zmeny, ktorých sa „deep state“ tak obáva. A prehra? To by bol asi definitívny koniec predstáv USA o globálnom panstve nad Euráziou.

Toho všetkého je si vedomý aj prezident Trump, a preto jastrabov krotí. Lenže ak Američania nechcú zaútočiť, planá snaha zastrašiť Irán sankciami a rinčaním zbraní a potom sa bez výsledku stiahnuť, to môže byť z diplomatického a geopolitického hľadiska pre USA jedine prehrou – žiadny iný konečný efekt ako posilnenie iránskych väzieb na ostatné euroázijské mocnosti a negatívny dopad na verejnú mienku všade vo svete totiž takáto nedomyslená aktivita nemôže mať.

Samozrejme, súčasťou protiiránskej kampane nie je iba sťahovanie vojakov a zbraní na Blízky východ, ale je to najmä mohutné strašenie na mediálnom fronte. Verejnosť je už natoľko naučená počúvať o iránskom nebezpečenstve, že sa už ani nezamýšľa nad tým, aké absurdné a doslova idiotské je toto strašenie zo strany ríše, ktorá má po celom svete stovky vojenských základní, kontroluje všetky kontinenty, všetky oceány, všetky prieplavy a má svoj demokratický rypák strčený v každom konflikte, v každých voľbách, v každej jednej krajine na tejto planéte.

Irán vraj posiela svojich žoldnierov tam a onam (lebo USA nič také nerobia), Irán vraj zaútočil na nejaké tankery (dôkaz žiadny), Irán vraj huckal jemenských rebelov, aby zaútočili v Saudskej Arábii (samým by to asi nenapadlo), Irán vraj ohrozuje americké vojenské lode a základne, lebo sú v dosahu iránskych rakiet… táto logika je plne porovnateľná s logikou zo starého socialistického vtipu o rádiu Jerevan, ktoré malo v správach hlásiť: „Ďalšia provokácia amerických imperialistov, švédske brehy sa opäť vynorili v blízkosti sovietskej ponorky.“ Ibaže tamto bol vtip, kým toto je smutná realita…

Keď sa spätne pozrieme na vývoj situácie okolo Iránu, nedá sa nevidieť s akou bezočivosťou, aroganciou a neuveriteľným cynizmom Ríša k tejto krajine pristupuje. V roku 2015 sa Irán vzdal svojho jadrového vojenského programu, svojej možnosti brániť sa jadrovými zbraňami, výmenou za to, že veľmoci mu budú garantovať bezpečnosť a vľúdnejšie správanie. Napriek tomu, že Irán zmluvu stále dodržiava, vlani USA, na prekvapenie celého sveta a dokonca aj najbližších spojencov, túto zmluvu jednostranne vypovedali, a dokonca k tomu ešte zaviedli na túto krajinu aj najprísnejšie sankcie v jej histórii. A aby toho nebolo málo, Iránske revolučné gardy, čo je riadna armáda tejto krajiny, zaradili na americký zoznam teroristických organizácií, čo je úplne absurdné, pretože na takýto zoznam sa spravidla dávajú neštátne organizácie.

Svojím odstúpením od zmluvy jej zmysel pre Irán fakticky vynulovali, pretože Iránu je nanič zmluva, ktorá zaväzuje neútočiť iba Rusko, Čínu, Nemecko, Francúzsko a Britániu, ale nie práve tú veľmoc, ktorá má najväčší záujem zaútočiť, a na ochranu pred ktorou Irán potreboval jadrovú zbraň predovšetkým. Irán preto zvažuje jej vypovedanie a návrat k svojmu jadrovému programu, čo západné médiá prezentujú ako poburujúci dôkaz iránskej agresivity a vierolomnosti.

A čo na to Slovensko? Ministerstvo proamerických vecí na čele so svetoznámym diplomatom svojmu najvernejšiemu, najväčšiemu spojencovi spoza oceána vždy garantuje lojalitu s čímkoľvek, čo sa rozhodne spáchať kdekoľvek na Zemeguli, a v tichosti pripravuje spôsob ako oklamať verejnosť a napriek jej nesúhlasu spískať s Američanmi tú diabolskú zmluvu, v ktorej im v podstate odovzdáme našu vojenskú suverenitu a naše vojenské letiská. V tejto veci je podozrivé ticho, ale Pellegriniho selfíčko s krbom v Oválnej pracovni a Šefčovičovo selfíčko v Trumpovom lietadle neveštia nič dobré.

Ivan Lehotský