Ambasáda SR v Bruseli bude propagovať Trenčín ako Európske hlavné mesto kultúry

Podujatie s krajanmi predchádzalo utorkovej (4.11.) oficiálnej prezentácii programu v budove v Európskej rady, kde zástupcovia Trenčína predstúpia pred médiá spolu s predstaviteľmi fínskeho mesta Oulu, ktoré na budúci rok bude tiež niesť titul Európske hlavné mesto kultúry.

Veľvyslanec na debatu s krajanmi, zamestnancami inštitúcií EÚ a poslancami Európskeho parlamentu pozval viceprimátora Trenčína Patrika Žáka a riaditeľa Kreatívneho inštitútu Trenčín, n.o. Stanislava Krajčího.

„Chceli sme im predstaviť spoločne ako tento projekt vznikal, aké princípy viedli a ľudí, ktorý Trenčín ako hlavné mesto kultúry pripravili,“ povedal Kozák.

Dodal, že pre veľvyslanectvo je to len začiatok, lebo v rámci svojho diplomatického pôsobenia „budeme mestu v tomto dôležitom projekte aj ďalej pomáhať“, napríklad aj propagáciou Trenčína v Bruseli.

Veľvyslanec podotkol, že takéto projekty mávajú aj ekonomický dosah, lebo mestá s titulom Európskeho hlavného mesta kultúry dbajú nielen na svoj ekonomický rozvoj, ale aj na možnosti rozvoja pre širší región, čo so sebou tento titul prináša.

„Samozrejme, veľmi skoro sme pochopili, keď sme si s mestom Trenčín dohadovali spoluprácu, že pre mesto to nie len titul Hlavné mesto kultúry pre rok 2026, ale je to aj rozvojový projekt, na ktorom chcú stavať aj v ďalších rokoch, na tých unikátnych skúsenostiach. To tiež budeme prezentovať v Bruseli a hľadať v tom inšpiráciu a tlmočiť ju ďalším mestám na Slovensku, aby do týchto projektov šli, keď sa bude hľadať hlavné európske mesto kultúry na ďalšie obdobie,“ povedal veľvyslanec.

Pri vyberaní európskych miest kultúry Európska komisia požaduje, aby mala táto značka okrem kultúrneho zviditeľnenia sa aj európsku dimenziu, a tiež aby zaistila udržateľnosť rozvoja mesta a jeho okolia aj po odovzdaní titulu.

„Sme radi, že projekt, ktorý Trenčín pripravil na rok 2026, má aj tento rozmer,“ povedal Kozák.

Dodal, že slovenská ambasáda v Bruseli má ambíciu byť „otvoreným miestom“ pre ľudí, ktorí navštevujú rôzne podujatia v jej priestoroch, od kultúrnych prezentácií až po stretnutia s krajanmi a diplomatmi a s mestom Trenčín bude úzko spolupracovať pri propagácii podujatí, ktoré sú naplánované v rámci jeho výkonu Európskeho hlavného mesta kultúry.

Krajči: Trenčín ako Európske hlavné mesto kultúry očakáva návratnosť investícií

Trenčín a fínske Oulu v utorok na pôde Európskej rady oficiálne predstavia svoj program spojený s titulom Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) na rok 2026. Stanislav Krajči, riaditeľ Kreatívneho inštitútu Trenčín, ktorý implementuje titul EHMK pre Trenčín, pre spravodajcu TASR potvrdil, že mesto a jeho širšie okolie očakáva priaznivé ekonomické dopady vyplývajúce z tohto titulu.

Krajči po pondelkovom (3. 11.) stretnutí s krajanmi na pôde Veľvyslanectva SR v Bruseli pripomenul, že priama finančná investícia mesta, Trenčianskeho kraja a Ministerstva kultúry SR je 25 miliónov eur do tohto programu. Ďalších 40 miliónov eur je určených na investície do kultúry a infraštruktúry a mesto na rôzne komunitné a vzdelávacie projekty využíva aj Nórske fondy.

„Má to dopad aj na ekonomické ukazovatele. My očakávame, že každé investované euro sa nám minimálne dvakrát až trikrát vráti,“ povedal.

Upozornil, že tieto výpočty bude mesto schopné overiť na záverečnej konferencii v roku 2027. Býva podľa neho dobrým zvykom, že dopady sa merajú aj po desiatich rokoch, keď sa ukáže, čo investície do kultúrnej infraštruktúry priniesli, lebo nejde len o počet prespaní v hoteloch, ale aj o širší sociálny dopad.

Krajči zdôraznil, že prípravný tím investuje do sociálnych vzťahov, do komunitného rozvoja, čo sa prejavuje na zvýšenej miere participácie občanov aj na tvorbe verejnej politiky.

„Samozrejme investujeme aj do turizmu. Súčasťou Európskeho hlavného mesta kultúry sú aj investície do práce s krajskou a oblastnou organizáciou cestovného ruchu. Vytvorili sme spoluprácu s rôznymi mestami, vznikla nová organizácia oblastného cestovného ruchu s názvom Región Považie, a teda od tohto si sľubujeme zvýšenie atraktivity ponuky služieb,“ povedal.

Krajči upozornil, že prípravný tím EHMK buduje aj na tradičných značkách mesta ako módny priemysel či kúpeľníctvo v širšom regióne.

„Trenčiansky región má bohatú sklársku históriu v Lednických Rovniach. Má bohaté skúsenosti s textilným priemyslom. Spomeniem Partizánske, takzvané Baťovany. Tam máme kolegov, ktorí stoja za projektom Fabrika umenia, kde v budove bývalých Baťových závodov realizujú kultúrne centrum, čo tiež podporujeme. V oblasti kúpeľníctva sa cez kultúrne podujatia snažíme zatraktívniť ponuku kúpeľných zážitkov a bojovať proti stereotypom, že kúpele sú len pre staršie generácie, vysvetľujeme, že ide o typ oddychu, kde sa dokáže nájsť aj mladšia generácia,“ vysvetlil.

Ocenil, že projekt EHMK podporuje aj dobrovoľníctvo. Spresnil, že mesto eviduje vyše 270 aktívnych dobrovoľníkov, ktorí prešli postupným školením, majú už svoje vlastné stretnutia aj kultúrne podujatia a mesto tak vychádza v ústrety odporúčaniam Európskej komisie v oblasti dobrovoľníctva.

„Dobrovoľníci zastupujú rôzne funkcie, od produkcie podujatí, cez monitoring podujatí, zbieranie dát, starajú sa o verejné priestory, sú pre nás veľmi dôležitým elementom. Rozvíjame s nimi aj nové zručnosti, vytvorili sme pre nich špeciálny kurz angličtiny, aby popri tom, že nám pomáhajú, sa zároveň dokázali niečo nové naučiť,“ povedal Krajči.