Môj profil 
Predplatné
Z rôznych prieskumov verejnej mienky inštitútu Globsec vyplýva, že drvivá väčšina Slovákov si neželá žiadne západné, či východné geopolitické ukotvenie, ale geopoliticky sa cítia “niekde uprostred.”
Znamená to, že chcú mať vyvážené vzťahy so Západom aj s Východom. Dokonca z jedného prieskumu vyplynulo, že Slováci považujú za väčšiu hrozbu Spojené štáty Americké než Rusko a za najobľúbenejšieho zahraničného politika označili ruského prezidenta Vladimíra Putina.
Slováci tiež jednoznačne odpovedali, že sa najviac stotožňujú so skupinou štátov V4 – teda Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko.
Je preto udivujúce, že podľa prieskumov verejnej mienky sa Slováci chystajú voliť opozičné strany Progresívne Slovensko/Spolu, SaS, OĽaNO, KDH, či Kiskovu stranu Za ľudí, ktoré vyznávajú úplne opačné geopolitické ukotvenie a po najbližších parlamentných voľbách plánujú vytvoriť spoločnú koalíciu.
Môžeme si o súčasnej vláde na čele so Smerom-SD myslieť čokoľvek, no treba uznať, že sa aspoň snažia (aj keď niekedy dvojtvárne a chaoticky) budovať dobré vzťahy a spoluprácu na všetky svetové strany.
To, čo by nastalo po uchopení vlády dnešných opozičných politických strán na čele s progresívcami, by totiž bola hotová geopolitická katastrofa.
Štvanie proti Rusku
Naša spolupráca a vzťahy s Ruskom by sa zhoršili na bod mrazu, podobne ako to bolo za Dzurindovej vlády. Z úst dnešnej opozície (Simečka, Naď, Klus, Kiska, Valášek a iní) je totiž neustále počuť kritiku Ruska.
Názorným príkladom bolo hysterické kvákanie opozície, keď Slovenská národná strana odmietla v parlamente schváliť strategický dokument, kde sa píše o Ruskej Federácii ako o hrozbe pre Slovensko.
Opozícia kritizuje taktiež Andreja Danka za jeho návštevy v Rusku. Spomeňme si tiež na to, ako sa opozičníci predbiehali v tom, kto najviac zakričí, aby sme po (podľa všetkého) vymyslenej kauze Skripaľ vyhostili ruských diplomatov.
Z posledných udalostí možno tiež spomenúť kauzu politika Martina Poliačika z Progresívneho Slovenska, ktorý ako člen slovenskej delegácie ako jediný odmietol hlasovať za prinavrátenie hlasovacích práv Rusku v Rade Európy a namiesto toho nám spravil medzinárodnú hanbu, keď sa pridal k rusofóbom z Ukrajiny a Pobaltských krajín a podpísal štvavé vyhlásenie proti Rusku.
Rozpad V4
Opoziční politici taktiež nešetria kritikou voči našim partnerom vo Vyšehradskej skupine. Orbána označujú za diktátora a kritizujú tiež vládu v Poľsku za údajne nedemokratické reformy v súdnictve.
Ak bude dnešná opozícia po parlamentných voľbách vládnuť, je veľmi pravdepodobné, že sa V4 rozpadne, respektíve sa zmení na V3 – samozrejme bez Slovenska.
Poklonkovanie sa Bruselu a Washingtonu
Pod vedením dnešných opozičníkov by sme sa zrejme prakticky stali kolóniou Západu. Ich fanatické podlizovanie sa Bruselu a USA je do oči bijúce.
Prakticky nehovoria nič iné, len o našom “proeurópskom a proatlantickom smerovaní.” Veľmi to pripomína časy minulé, keď naši zväzáčikovia deklarovali poslušnosť vtedajšiemu Sovietskemu Zväzu.
Refugees welcome
Všetky opozičné strany, azda s výnimkou SaS, nemajú problém ani s prijímaním imigrantov. Líder strany Za ľudí, Andrej Kiska dokonca hovorí, že by sme mali na Slovensko prijať tisíce imigrantov. Podobne je na tom aj strana Progresívne Slovensko. KDH a OĽaNO sú v tomto skôr neutrálne, no nikdy sa rázne nevyhranili proti prijímaniu imigrantov.
Je teda viac než zrejmé, že geopolitické smerovanie potencionálnej budúcej koalície, ktorá nám bude vládnuť, je v úplnom rozpore s mienkou väčšiny ľudí žijúcich na Slovensku.
Môže to byť zapríčinené tým, že všeobecne bežní ľudia často ani nemajú prehľad o tom, akú zahraničnú politiku presadzuje politická strana, ktorú sa chystajú voliť. Je preto potrebné, aby sa tieto informácie dostali k čo najviac ľuďom, aby si dobre premysleli, či im vhodia svoj hlas, alebo sa budú pozerať po inej alternatíve.
Samuel Gdovin
