Ako Rusko dáva svetu lekciu

Z istého hľadiska by sme mohli súčasné Rusko prirovnať k scifi seriálom typu Babylon 5 alebo Star Trek. Aj tam, v utopickej budúcnosti, nažívajú vedľa seba na jednej vesmírnej lodi najrôznejšie etniká, od ľudí až po mimozemšťanov. Každý má svoj vlastný vzhľad, štýl reči, návyky, osobitosti v správaní… A napriek tomu dokážu spolu fungovať, pracovať, a dokonca aj budovať romantické vzťahy.

Nie, hneď na úvod upozorňujem, že toto nie je chválospev na putinovské Rusko. S tým ja nemám nič spoločné. V tomto článku ma nezaujíma politika a štýl jej vedenia. Všetci predsa odmietame vojnu. Ide mi o povahový rys civilizácie ako takej. Pretože Rusko je samostatný civilizačný okruh, a zároveň heterogénna mozaika plná rozmanitosti a pestrosti.

Najaktívnejší vplyvný a praktický politický filozof Alexandr Dugin v nedávnom rozhovore pre Larryho Johnsona odpovedá na otázku, ako dokázali v krajine zabezpečiť také pokojné spolunažívanie natoľko odlišných kultúr. Veď tam žije vedľa seba nielen okolo 190 národností, ale aj približne 70 náboženských denominácií!

To je predsa multi-kulti, ktorého sa tak obávame – a oprávnene, pretože sme videli, čo robí nelegálna nekontrolovaná migrácia s našimi západnými susedmi. Zločin nechýba pomaly z žiadneho týždenného prehľadu správ…

Dugin dokázal veľmi presne pomenovať, v čom sa Rusko líši. Ide o takú jednoduchú vec, ktorú naši západní partneri síce vykrikujú, ale reálne ju nedodržiavajú…

Ide o toleranciu k inakosti – o inklúziu.

Našinec pozná len sexuálnu inklúziu, a žiadnu inú. Je postihnutý liberálnym vírusom, nedokáže myslieť ináč – odpustime mu, veď nevie, čo činí. Médiá s mimovládkami a opozičnými politikmi zatemnili jeho myseľ a poškvrnili čisté slovanské srdce. My, Slováci, predsa nie sme nenávistný národ!

Pokiaľ si len pamätám, vnímal som na výletoch ako dieťa našu družnosť k iným ľuďom, či už našincom alebo zahraničným turistom. To až teraz, pod vplyvom washingtonskej a bruselskej propagandy sme začali (časť z nás) nenávidieť všetko, čo nie je liberálne a progresivistické.

Teda aj Rusko, aj náboženstvá, aj veriacich ľudí.

Západná propaganda v nás vyvolala hnev a strach. Pritom si zoberme, že v Rusku stoja vedľa seba synagógy, kostoly aj mešity. Žiaden problém. Občas sa nejaký vyskytne – ale keď máte v štáte 144 miliónov ľudí, musel by to byť Raj na Zemi, aby sa žilo neprestajne v mieri a pohodičke. My ale hovoríme o reálnych záležitostiach.

Slovom, Dugin vyhlasuje, že ruská civilizácia je špecifická vo svojej tolerancii k inakosti, k „tým druhým“ (v hegelskom zmysle). Každý veriaci má dovolené vykonávať svoju náboženskú prax a uctievať Boha po svojom. Aj pohania majú priestor, aby sa hlásili k vlastnému presvedčeniu z predkresťanského obdobia. Moslimom nik nebráni stretávať sa a žiť podľa svojho. Na rozdiel od „slobodného“ Francúzska, kde do školy nemôžete prísť ani s krížikom na krku ani s hidžábom (šatkou) na vlasoch…

Znovu to zdôrazním: Toto NIE JE žiadnym spôsobom článok propagujúci kremeľskú politiku. Jeho pointou je zvýrazniť, že Slovania sú mierumilovný, bratský civilizačný celok. Som hlboko presvedčený, že aj u nás dokážeme spolunažívať s ďalšími kultúrami a náboženstvami – pokiaľ nám ich nebude západ vnucovať kvótami!

Koncept multi-kulti jednoducho môže fungovať iba v krajinách konzervatívneho razenia. Liberálny západ nikdy nemôže prijať náboženské komunity ako rovnocenných občanov. Pripomínajú im totiž svojím striedmym životom a cnosťami, ktoré vyznávajú, hriešnosť tých, ktorí za svojho bôžika prijali túžbu a ego…

Do nastaveného zrkadla sa nepozerá príjemne.

Liberalizmus je extrémne individualistický – ide mu o jednotlivca a jeho „slobodu“, ktorej však neurčuje limit. Sloboda nemôže byť bez hraníc, veď potom už nežijeme v demokratickom zriadení ale v anarchii. Toto si treba uvedomiť, toto sú fakty. No keďže liberáli si radi užívajú a napĺňajú svoje túžby, nemôžu dopustiť, aby ich niekto vyrušoval tým, že vyznáva tradičné hodnoty. Tie predsa človeka zväzujú…

Preto liberál nemôže rešpektovať inakosť konzervatívca – môže rešpektovať iba svojho „súdruha“ liberála. Lebo sa obaja zhodnú v tom, že si chcú užívať. A mravná čistota je pre nich spiatočnícky, zastaralý koncept z obdobia stredoveku. Takže keď občan Kuffa preruší sexualitou nabité divadelné predstavenie, na ktoré sa pozerajú aj malé deti, je za „fanatika“ či dokonca „gestapo“. Ja tvrdím, že je to naopak – on jediný mal odvahu zachovať sa ako správny občan, majúci na srdci blaho našej mládeže.

Kým konzervatívec akceptuje existenciu liberála (po určitú hranicu), liberál neznesie konzervatívcovu prítomnosť a požiadavky na decentnosť: Pre liberála je toto spomaľovanie „pokroku“.

Aj preto sa snažia konzervatívcov (tradicionalistov, suverenistov) odstaviť alebo aspoň zosmiešniť. Katolíkov diskreditujú nekonečným omieľaním prípadov zneužívania mladistvých, no a o islame sme už uverili, že čo moslim, to terorista. Pritom rovnako, ako pedofília nie je súčasťou kresťanskej vierouky sú aj organizácie typu ISIS odmietané absolútnou väčšinou moslimských imámov a učencov (dokonca jedným z najviac úspešných bojovníkov proti islamskému terorizmu je Irán – ale to sa z médií nedozvieme. Dočítať sa to môžete napr. TU).

A takisto nám vytrvalo zamlčiavajú fakt, že teroristická odnož islamu vznikla ako reakcia na destabilizáciu blízkovýchodného regiónu v dôsledku invázie USA do Iraku. Západ jednoducho nemôže dopustiť spriatelenie veľkých náboženstiev – ohrozil by svoju vlastnú ideologickú dominanciu.

Budúce desaťročia budú veľkou výzvou aj pre Slovensko – svet je sústavne v pohybe a vznik nového svetového poriadku je na spadnutie. Potom sa ukáže, či dokážeme vychádzať aj kultúrne s inými štátmi a národmi. Potom sa ukáže, či Slováci stále majú v sebe družnosť, pohostinnosť a bratskosť, alebo či nás už dočista zblbli Američania s ich odmietaním všetkého, čo je iné, než liberálna demokracia…