Môžeme sa na niečom dohodnúť? Ujasnime si to: Keď hovoríme, že „svet“ (myslené ako Západ) nás predbieha, nehovoríme pravdu. Globálnu majoritu planéty, teda skutočný „svet“, netvorí exkluzívny klub anglosaských džentlmenov, ktorí si podrobili kontinenty len vďaka pušnému prachu a nulovému súcitu so slabšími. Globálna majorita sú najľudnatejšie, najväčšie krajiny ako India, Čína, Rusko, islamská civilizácia s bezmála dvoma miliardami veriacich, ale napríklad aj africké či latinskoamerické štáty. A odmietajú sa nechať naďalej utláčať. Trend je jasný – buduje sa nový svetový poriadok.

Toto by dnes mali vyučovať na katedrách žurnalistiky a politológie v prvom ročníku – lenže hádajte čo? Poznám tam pedagógov, ktorí si vyložia do profilovky na facebooku ukrajinskú vlajočku. Takže toľko k nezávislej akademickej pôde…

Nejdem sa dnes venovať štatistikám, číslam, ani ekonomike – ten jazyk prenechajme odborníkom z inej sféry. Chcem sa venovať tomu, čo dáva svet do pohybu, a to sú veľké myšlienky. Celá ľudská história sú de facto dejiny veľkých ideí. A dnes tomu nie je ináč, aj keď sa sprvu zdá, že filozofia sa stala akýmsi nepraktickým blúznením o jazyku, pretože už nemá čo ponúknuť…

To je čiastočne pravda – „haluze“ o „rizómach“, aké priniesli novodobí myslitelia typu Deleuze – Guattari a spol., sú dobré predovšetkým ako myšlienkové cvičenia vo vysoko odborných, ale extrémne úzkych kruhoch. Existuje však aj praktická filozofia, ktorá reflektuje realitu v jej geopolitickom kontexte, a prináša tým osoh do politického (teda celkovo verejného) života. Pomáha nám javy nielen zaznamenávať, ale aj identifikovať, vysvetľovať, dávať im zmysel a význam.

A práve v tom smere sa ukazuje Ruská federácia ako svetový líder.

Iste, medzi mysliteľov doby môžeme zaradiť aj prof. Maersheimera, Noama Chomského alebo Slavoja Žižeka (ktorý je však viac šoumen, než filozof praktického života), avšak najväčší vplyv na politickú filozofiu súčasnosti má Alexander Dugin. Nenávidený a zatracovaný, kedysi označovaný ako „fašista“ – dokonca aj istá osobnosť nášho akademického života mi raz so znechutením tvrdila, že už „aj Putin od neho dáva ruky preč.“ Nuž, neviem, či to konkrétne tvrdenie je pravdivé, ale viem, že nedávno sa Dugin stretol s Lavrovom, aby ho požiadal o preskúmanie možnosti vytvoriť na istej univerzite centrum pre štúdium konceptu multipolárneho sveta (TU). Lavrov mu vyhovel, a neuveríte, akú odpoveď dostali od rektora: Že také centrum nemusia zriaďovať, pretože výuka už v duchu multipolarity prebieha…

V Rusku teda pripravujú mládež na budúcnosť, ktorá sa zjavuje v prvých obrysoch. A aký je náš, západný prístup k otázke multipolarity? Veď to slovo ešte v médiách ani nezačalo rezonovať! Oboznamujú azda naši univerzitní pedagógovia študentstvo s touto víziou, ktorej realizácia práve prebieha (vysoko aktuálne po výročnom samite BRICS v Kazani)? Trúfam si tvrdiť, že len malé množstvo vyučujúcich na katedrách žurnalistiky sa touto témou zaoberá na serióznej úrovni – v opačnom prípade by do mediálneho sveta vstupovali uvedomelé osobnosti, ktoré vidia aj ďalej, než po Prahu, keď sa tam koná konferencia GLOBSEC.

GLOBSEC: Urobia z nás epicentrum vojny proti Rusku?

Mimochodom, zakladateľ onej značky sa u Štefana Hríba vyjadril, že západný model sveta je v ohrození. Ten pán rozpráva ako rodený hegemón – nečudo, že von der Leynová a jej podobní si GLOBSEC obľúbili. Úplne z tej akcie srší, ako propaguje jediný možný, univerzalistický model sveta. Liberálna demokracia je pre nás fukuyamovský „koniec dejín“, vraj už žiaden lepší systém nemôže existovať, a tak hurá, poďme ho nanútiť úplne všetkým. Čo na tom, že taká islamská civilizácia si žije vlastnými pravidlami a zákonmi 1400 rokov? MY vieme lepšie, čo je pre vás dobré! Ako to, že povinne študujete posvätný Korán? Boh je mŕtvy, poďte radšej na pivo, kukneme v kine film a potom sa v bare dorazíme piatimi gramami bieleho, a možno zbalíme aj nejaké ženské na jednu noc! O tom je SLOBODA! Treba si to tu užiť! A keď nejaká náhodou ostane „v tom“? Zázračná pilulka to vyrieši!

Viete, prečo sa ľudia z liberálnych a proamerických kruhov cítia ohrození inými kultúrami? Pretože oni sami žijú podľa vzorca, že ostatným chcú vnútiť svoje presvedčenie a životný štýl. A tak automaticky očakávajú, že to platí vice versa. Dugin však upozorňuje, že cieľom BRICS a vzmáhajúcich sa alternatívnych veľmocí voči USA nikdy nebolo ani nebude zničenie Západu. Nosná myšlienka multipolárneho sveta je práveže rovnocennosť partnerov. Jediná zmena má prísť v tom, že Západ nebude naďalej vnímaný ako jediná „správna“ možnosť ako žiť. Jeho univerzalistické nároky budú odobrané a stane sa len jedným z mnohých vyspelých regiónov sveta. (Pokiaľ sa, pravda, kvôli hrozbe tretej svetovej vojny všetci, ktorí prežijeme, nepresunieme naspäť do stredoveku…)

Toto sú idey, ktoré hýbu planétou.

A Slovensko? Doposiaľ tvrdo spalo. Preto dúfajme, že to nebudú až blesky hromu, ktoré budú potrebné k tomu, aby sa prebralo…

Mnohé bude závisieť od ministrov zahraničných vecí, kultúry a školstva.

Na záver apel na kolegov novinárov: Viete, ignorancia je zárodkom arogancie. Kto nepozná, alebo odmieta spoznať realitu, ten sa stáva namysleným, pretože sa mylne nazdáva, že pravda je len jeho a žiaden iný spôsob ako žiť neexistuje. Z tejto pýchy však pramení pád – a nielen preto, že ide o jeden z najťažších smrteľných hriechov, a teda zjavný prejav ľudského zla…