Podľa Hekšovej by spotrebitelia mali v prvom rade venovať pozornosť sekcii „O nás“ alebo „Kontakty“, kde by mali nájsť obchodný názov, adresu sídla alebo prevádzky a IČO. Ak sú k dispozícii iba online formulár alebo e-mailová adresa, môže to byť prvý varovný signál. „Pokiaľ má spotrebiteľ k dispozícii iba elektronickú komunikáciu bez toho, aby vedel, kde sa nachádza fyzická adresa predajcu, výrazne sa tým znižuje jeho šanca na úspešnú reklamáciu alebo vrátenie tovaru. Navyše v prípade, že tovar vôbec nedorazí, nemá kam odoslať písomnosti, dokonca si ani nemôže byť istý, či nakupuje u slovenského alebo zahraničného predajcu. Takéto e-shopy označujeme ako anonymné a odporúčame, aby si spotrebitelia zvolili iný e-shop,“ uviedla Hekšová.

Za dôležité tiež označila ja obchodné podmienky, ktoré by nemali skracovať zákonné práva spotrebiteľov. Neštandardne vysoké zľavy a časovače na stránkach môžu byť ďalším varovným signálom. „Myslieť by mal spotrebiteľ aj na to, že rôzne certifikáty alebo ocenenie typu „e-shop roka“ nemusia mať žiadnu výpovednú hodnotu. Recenzie je tiež vždy lepšie hľadať na nezávislých recenzných portáloch ako veriť tým, ktoré si e-shop zverejňuje sám na svojom webe alebo sociálnych sieťach. Tam totiž môže negatívne príspevky ľahko odstrániť. Spotrebitelia by si mali tiež vždy overiť, či sa e-shop nenachádza na zozname rizikových e-schopov Slovenskej obchodnej inšpekcie,“ zdôraznila Hekšová.

Ak spotrebiteľ tovar objednal, zaplatil, ale objednávka neprišla, mal by podľa riaditeľky dTestu kontaktovať predajcu akýmkoľvek dostupným spôsobom, napríklad e-mailom alebo správou na sociálnych sieťach. Predmetom oznámenia môže byť dodatočná lehota na plnenie, prípadne odstúpenie od zmluvy v rámci 14-dňovej lehoty. Pokiaľ predajca nedodá tovar ani v stanovenej dodatočnej lehote, spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy. V prípade, že sú všetky pokusy o kontakt neúspešné a spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť dohľadať predávajúceho, môže sa obrátiť na svoju banku a požiadať o vrátenie platby. „Aj keď banka nemá povinnosť peniaze automaticky vrátiť, pokiaľ spotrebiteľ predloží potrebné dokumenty, napríklad potvrdenie o objednávke, existuje šanca, že banka reklamáciu platby uzná a peniaze vráti,“ dodala Hekšová s tým, že ak ani táto možnosť nevedie k vyriešeniu situácie, môže sa spotrebiteľ obrátiť na Políciu SR a podať trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu.