Ak úrady nedodržia pravidlá, čakajú ich pokuty až do výšky 500-tisíc eur

Kľúčovou zmenou je zjednodušenie úprav limitov verejných výdavkov. Po novom by pri viacerých presunoch, ktoré nemajú vplyv na celkový limit výdavkov, už nebolo potrebné schválenie vlády ani ministerstva financií. Takéto úpravy by sa vykonávali priamo v informačnom systéme rezortu, ktorý zároveň automaticky kontroluje dodržiavanie rozpočtových limitov. Ministerstvo financií v dôvodovej správe upozorňuje, že schvaľovanie všetkých úprav limitov verejných výdavkov spôsobuje nadmernú administratívnu záťaž, a preto navrhuje presun časti kompetencií do digitálneho prostredia.

Podobný princíp sa má uplatniť aj pri presunoch medzi jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu, najmä pri financovaní projektov z fondov Európskej únie a ich spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. V praxi ide často o technické presuny v rovnakej výške, ktoré nemenia celkový objem výdavkov, no dnes si vyžadujú formálne schvaľovanie. Novela má tieto procesy zrýchliť a odbremeniť administratívu.

Rozpočtová disciplína

Zásadnejší zásah prichádza v oblasti disciplinovania verejných výdavkov. Rezort navrhuje zrušiť možnosť, aby rozpočtové organizácie prekračovali výdavkové limity v prípade vyšších než plánovaných príjmov. Tento mechanizmus je podľa ministerstva v praxi už nevyužiteľný, keďže limity verejných výdavkov sú záväzné a previazané na európske fiškálne pravidlá. Cieľom je posilniť rozpočtovú disciplínu a odstrániť ustanovenia, ktoré sa v realite nedajú efektívne aplikovať.

Novela zároveň sprísňuje pravidlá pre subjekty verejnej správy pri práci s rozpočtom. Ak nebudú zostavovať a realizovať svoje rozpočty v informačnom systéme ministerstva financií podľa stanovených pravidiel, pôjde o porušenie zákona, za ktoré môže byť uložená pokuta až do výšky 500-tisíc eur. Rezort tým reaguje na doterajšiu prax, keď rozdielne formáty a postupy komplikovali kontrolu a vyhodnocovanie verejných financií.

Zjednodušenie účtovníctva

Zmeny sa dotknú aj fungovania príspevkových organizácií. Tie by už nemuseli viesť samostatné účty pre podnikateľskú činnosť, čo má znížiť počet účtov a zjednodušiť finančné riadenie. Príjmy a výdavky z podnikateľských aktivít budú naďalej evidované, no postačí ich analytické sledovanie v rámci jedného účtu.

Uvoľnenie pravidiel sa navrhuje aj pre obchodné spoločnosti v pôsobnosti samospráv. Tie by už nepotrebovali súhlas ministerstva financií na prijatie úveru. Podľa rezortu ide v súčasnosti skôr o formálny proces bez reálneho prínosu, keďže žiadosti neboli zamietané a štát tým zbytočne zasahoval do kompetencií samospráv.

Novela rieši aj praktické otázky rozpočtovania výdavkov, ktoré sú neisté z hľadiska času alebo výšky, napríklad plnenia vyplývajúce zo súdnych rozhodnutí či odškodnení. Tie bude možné flexibilnejšie plánovať v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.