Môj profil 
Predplatné
Predniesol ju koncom minulého roku pri príležitosti Svetovej konferencie islamskej mládeže, ktorá sa uskutočnila v Egypte.
Nasledujú z nej výňatky:
My moslimovia nemáme právo sa pýtať, prečo západné štáty zatvárajú pred nami svoje dvere.
Namiesto toho sa musíme pýtať, prečo sa takí Afgánci nestarajú o osud svojej krajiny, prečo sa navzájom 40 rokov vraždia a ničia svoju krajinu?
My sa navzájom vraždíme v našich krajinách a žiadame potom cudzie štáty, kde ľudia tvrdo pracujú vo dne v noci, aby potom plody svojej práce poskytli našim utečencom, ktorých naše vojny vyhnali z ich domovov.
Ak sme čo len trochu objektívni, tak potom musíme neúprosne kritizovať len a len nás.
Nie sú moslimskí vládcovia povinní byť spravodliví voči vlastným národom a urobiť všetko pre ich spokojnosť? Nie sú povinní zasadnúť za stôl a spoločne riešiť problémy a konflikty, ktoré sú medzi našimi národmi? Prečo tak neurobia?
Namiesto toho sme nahnevaní, keď štáty ako Taliansko, Rakúsko a už aj Nemecko uzatvárajú hranice, aby chránili ovocie tvrdej dlhoročnej práce ich ľudí pre nich. My len požadujeme od nich, aby ich dokorán otvorili.
A súčasne im chceme nanucovať našu kultúru, hoci ona je od ich kultúry nesmierne vzdialená a predovšetkým v tom je vzdialená, čo sa týka pracovitosti a usilovnosti. Naša pracovná kultúra sa od tej ich extrémne odlišuje. Oni majú prísnu pracovnú morálku, odmietajú nedbalosť, nedôslednosť, lajdáckosť. Tie naproti tomu sú u nás na každodennom poriadku a sú akceptované.
Zamýšľame našu moslimskú kultúru nanútiť iným. Ale prečo, akým právom?
Nanucujeme im našu kultúru a berieme od nich všetko čo sa len dá, a to bez toho, aby sme za to niečo urobili. Takí sme, tak sa správame! Niektorí západní politici sa ma pýtali, prečo sme takí neproduktívni. Povedal som im, že máme také tradície a zvyklosti, ktoré zodpovedajú nášmu spôsobu života. Toto sa nedá zmeniť, lebo kto by sa o to pokúsil, tak vyprovokuje povstania a veľké nepokoje.
Požadujeme v cudzích štátoch, aby nám boli zaručené všetky ľudské práva, ale keď tam prídeme, tam, kde nás priateľsky a ochotne prijali, tak nás ani len nenapadne rešpektovať tamojšie zákony, zvyky, tradície a celú ich kultúru. Vôbec nemyslíme na to, že to všetko musíme bezpodmienešne rešpektovať. Nie, to nechceme a nie sme toho schopní! My chceme, aby nám otvorili dvere len preto, aby sme im potom robili samé problémy.
Viac ako 40 rokov sa moslimovia po celom svete navzájom ničia a vraždia.
Pritom mnohí chcú migrovať aj do Egypta. Nie! V žiadnom prípade nie! Moslimovia, riešte si svoje problémy vo vlastných krajinách!
Preto hovorím svojim Egypťanom:
Starajte sa o našu krajinu, namiesto toho, aby ste prosili iných otvoriť vám dvere. V Egypte je dosť miesta pre všetkých Egypťanov. Nesmieme sa ale navzájom vraždiť a všetko si ničiť. Lebo mladí ľudia budú z Egypta utekať. To musíme prekaziť.
Musíme vyriešiť naše problémy sami a skončiť krviprelievanie v našich moslimských krajinách.
Musíme upraviť naše vzťahy vedením úprimných dialógov. Nie som zásadne proti migrácii. A tým, ktorí našich ľudí prijímu, vyjadrím veľkú vďačnosť.
Ale ak niekto zatvorí svoje dvere pred nami, tak to musíme plne akceptovať.
A pritom si musíme plne uvedomiť, že nemáme žiadne právo niekomu niečo vyčítať a keď, tak potom len nám samým!
Toto sú príkladné a neobyčajne rozvážne múdre slová múdreho moslimského prezidenta, ktorý v ničom nevyzdvihuje islam nad kresťanstvo a ktorý veľmi kriticky napomína moslimov, aby hľadali chyby a nedostatky vo vlastnom svete a urobili všetko preto, aby ich eliminovali.
Tento prezident si želá aj mier medzi moslimami a kresťanmi, a to presne v duchu veľkého egyptského prezidenta Anvara Sadata.
A keď ktokoľvek z našej kresťanskej kultúry použije voči moslimom podobné vyjadrenia a argumenty a bude preto istými európskymi politikmi a istými aktivistami označovaný za neonacistu, rasistu a nepriateľa islamu, tak sa môže odvolať na egyptského prezidenta, ktorému ani jeden z týchto atribútov nemožno priradiť.
Roman Bednár
.jpg)
