Ak by vláde a Matovičovi záležalo na všetkých deťoch v chudobných podmienkach, zrušili by jeden zákon

Niektoré rómske deti žijú u nás v podmienkach horších ako v Afrike. Tam totiž nemajú zimu. U nás sú rómski rodičia, čo pošlú svoje deti v zime do detských domovov, aby prežili. Nie sú schopní postarať sa, napriek tomu sa im nedá zakázať nemať deti. Spoločnosť ich kritizuje pre chýbajúce pracovné návyky a dostatočné vzdelanie. Sú ľuďmi druhej kategórie, ktorých vraj treba postupne prevychovať. Hoci ako sa píše v Biblii – bohatstvom chudobných sú deti. A vďaka deťom nateraz v našej spoločnosti prežívajú, lebo aspoň nejaké odrobinky dostanú zo sociálneho systému. To sa im vyčíta, že sú len vypočítateľní a využívajú systém.

Preto všetci centrálni sociálni plánovači sa snažia nastaviť systém tak, aby príspevky boli len pre pracujúcich ľudí, a nie pre neproduktívnych, no zato reproduktívnych. No Rómov by motivovalo dostať prácu, len sa k nej nevedia dostať. Pre svoj životný štýl bez ohľadu na príčiny sú v situácii, že ich nikto dnes nezamestná za minimálnu mzdu. Jednoducho nemajú dosť schopností, aby pre podnikateľa vyprodukovali takú hodnotu, ktorú štát určil, že je minimálna. A zamestnať niekoho za menej je zakázané.

Taký problém je v mnohých chudobných regiónoch, že sa neoplatí mať ani dedinský obchod či krčmu, lebo sa neoplatí zamestnať človeka za tak vysokú mzdu, keď príjem nie je až taký vysoký. Ekonómovia z INESS-u už dlhodobo navrhujú, aby sa aspoň nastavila minimálna mzda regionálne. Ideálne by však bolo, aby sa úplne zrušila a existovala sloboda dohodnúť si akúkoľvek plácu a pracovnú zmluvu pri zamestnaní. Politici sa vezú na rasistickej vlne populizmu, že oni garantujú vyšší príjem bielym. Tí sa totiž boja, žeby ich o prácu obrali Rómovia, čo je teda nerealistické. Vyššia mzda znamená, že už podnikateľ nemôže zamestnať ďalších, alebo dokonca musí prepustiť a nahradiť prácu zamestnanca strojmi.

Menej kvalitná práca, keď možno ešte aj vyžaduje dozor navyše alebo šetrí investíciu do stroja (napr. výkopové práce vs bagrovanie) nikdy nebude platovo porovnateľná s prácou človeka, ktorý už má pracovné schopnosti, skúsenosti a pod. Napriek tomu na túto rasovú a populistickú strunu radi hrajú socialistické strany a to nielen u nás. Napr. francúzsky prezident navrhoval zaviesť európsku minimálnu mzdu. Ako by sa Slováci potešili, keby takú mali. Lenže ak by taká bola zavedená, tak väčšina fabrík odíde do Francúzska a tu zostane menej pracovných príležitostí, lebo málokto si dovolí zamestnávať za parížsku mzdu napr. v Trebišove.

Je už dobre známym historickým faktom, že zavedenie minimálnej mzdy v USA bolo rasisticky motivované. Dovolil si ich kritizovať aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman ešte v 60-tych rokoch – zákon o minimálnej mzde v článku pre Newsweek nazval najrasistickejšou politikou. New York Times zas odliv černochov po zavedení minimálnej mzdy z vidieka, kde pracovali ako farmári, nazval „Negro Exodus“. Namiesto lacnejšej a humánnejšej pracovnej sily sa začala masívne využívať mechanizácia a hlavne pesticídy, herbicídy, rôzne chemikálie.

Väčšina politikov to však prezentuje ako moralistické ultimátum: Nikto by nemal pracovať za menej ako je minimálna mzda. Ľudia si zaslúžia takú mzdu, aby dôstojne vyžili. De facto však zakazujú niektorým ľuďom pracovať. Živia tak ekonomickú neznášanlivosť a závisť voči zamestnávateľom, lebo tí by podľa nich isto ľuďom nezaplatili ani len toľko, koľko im dajú teraz, keby nebolo takého zákona. Zamestnávateľ však tiež musí bojovať o kvalifikovanú pracovnú silu s konkurenciou a to aj výškou mzdy. Ak ju vie nahradiť efektívnejšie menej kvalifikovanou pracovnou silou, teraz to nemôže urobiť.

A tak sú Rómovia odkázaní na sociálne príspevky a to je príjem, z ktorého sa ani zďaleka nedá vyžiť. Aj to bol dôvod presídlenia mnohých Rómov v posledných desaťročiach do osád, kde majú nižšie náklady na život. Preto ich to motivuje mať veľa detí, čo je v podstate aj niečo úplne prirodzené, lebo si tým zvýšia príjem od štátu. Mnoho ľuďom vadí, že sa vraj Rómovia priživujú na deťoch.

Podiel príspevkov rodinám s viac ako 2 deťmi predstavuje menej ako 0,3% výdavkov štátneho rozpočtu /na železnice ide až takmer 5%, čo je viac ako celkové výdavky na obranu/. Príčinou je však „sociálny“ štát, ktorý tu zaviedol tieto politiky. Aj pre mnohých ne-Rómov sa viac vyplatí ostať doma na podpore, než s nedostatočnými zručnosťami získať prácu za minimálnu mzdu. Jediným riešením ako zrušiť príspevky je, že zároveň sa zruší štátom stanovená minimálna mzdy.

Nech má každý právo pracovať, lebo teraz ho žiaľ nemá každý. Nie každý vie totiž odviesť prácu za cenu minimálnej mzdy. Pomohlo by aspoň ju prestať neustále populisticky zvyšovať.

Jana Ray Tutková