Môj profil 
Predplatné
Polícia spomínaným statusom reagovala na ochorenie chlapca na tetanus u našich susedov čím vstúpila do diskusie o očkovaní.
“Trestný zákon pozná trestný čin šírenia nákazlivej ľudskej choroby. Dopustí sa ho ten, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia, alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,” upozorňuje policajný zbor a dodáva, že takéhoto trestného činu sa môže dopustiť dokonca aj rodič, ak by naplnil túto skutkovú podstatu trestného činu v súvislosti s nezaočkovaním dieťaťa.
“V takom prípade môže a dokonca je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní rodiča stíhať,” uvádza sa v príspevku. Pod touto výstrahou sa začala pomerne ostrá debata diskutujúcich. Jedna skupina s políciou súhlasí, iní sa pýtajú, čo v prípade, že očkovanie spôsobí ujmu na zdraví dieťaťa (viac v článku).
Advokátska kancelária AP vzhľadom na uvedené preto vysvetľuje trestný zákon § 163 a 164, ktorý zakotvuje dve skutkové podstaty trestného činu šírenia nákazlivej ľudskej choroby, a to úmyselné spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia či rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, alebo spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia či rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby z nedbanlivosti.
Navyše vyhláška Ministerstva spravodlivosti SSR č. 105/1987 Zb. presne určuje, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé. V zozname takýchto nákazlivých ľudských chorôb je napríklad AIDS, mor, Antrax ale aj tetanus, ktorý však nie je nákazlivý medzi ľuďmi, nejde o chorobu prenosnú z človeka na človeka a teda v tomto prípade človek ani nemôže byť šíriteľom tejto choroby, či pôvodcom nákazy iného človeka.
Z čoho vyplýva, že v prípade choroby tetanus, ktorým ochorel chlapec a kvôli ktorému polícia dané stanovisko vydala, nemôže byť naplnená skutková podstata trestného činu šírenia nákazlivej ľudskej choroby, keďže subjektom takéhoto trestného činu nemôže byť žiadny človek.
„Takýto trestný čin teda ni je možné spáchať ani samotným nezaočkovaním dieťaťa, keďže „trestný čin šírenia nákazlivej ľudskej choroby je právne zaradený medzi tzv. ohrozovacie trestné činy, pričom zo zákonného vymedzenia jeho skutkovej podstaty vyplýva, že na spáchanie – dokonanie tohto trestného činu postačuje už spôsobenie nebezpečenstva nakazenia nákazlivou ľudskou chorobou, a to bez ohľadu na to, či ohrozená osoba sa touto chorobou aj skutočne nakazila,“ vysvetľuje advokátska kancelária a dodáva:
„Takéto nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia, t. j. objektu tohto trestného činu však musí mať nevyhnutne charakter bezprostrednosti, konkrétnosti a reálnosti. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti v prípade trestného činu šírenia nákazlivej ľudskej choroby a to rovnako pri úmyselnom zavinení alebo nedbanlivosti sa tak obligatórne vyžaduje bezprostrednosť nebezpečenstva nakazenia nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou. Pod samotnou bezprostrednosťou nebezpečenstva nakazenia pritom treba rozumieť také ohrozenie, ktoré priamo (v rýchlom časovom slede) môže viesť k ohrozeniu života alebo zdravia človeka nákazlivou ľudskou chorobou.“
Z čoho podľa vyjadrení advokátskej kancelárie vyplýva, že trestnú zodpovednosť ešte nemôže spĺňať samotné rozhodnutie rodiča nezaočkovať dieťa, pretože tu chýba práve prvok bezprostrednosti, priamosti, konkrétnosti, ale aj reálnosti vzniku nebezpečenstva zavlečenia alebo šírenia nákazlivej ľudskej choroby.
Taktiež je podľa AP nespochybniteľné, že samotným nezaočkovaním sa proti nákazlivej chorobe ešte bezprostredné a priame nebezpečenstvo zavlečenia alebo šírenia nákazy takouto chorobou nevzniká, ale na to musia nastať ešte ďalšie okolnosti, ktoré by to mohli aj reálne spôsobiť.
Za trestný čin šírenie nákazlivej ľudskej choroby môže považovať napr. prípad, kedy páchateľ vykonával súlož bez ochrany aj napriek tomu, že vedel, že trpí nákazlivou chorobou o čom poškodenej osobe nepovedal.
Navyše zavlečením sa rozumie vyvolanie nebezpečenstva nákazlivej choroby v miestach, kde sa takáto choroba dosiaľ nevyskytuje. Rozšírenie znamená zvýšenie jej nebezpečenstva v miestach, kde sa už epidemiologicky vyskytuje.
Stanovisko polície preto advokátska kancelária považuje za právne neobhájiteľné a za šírenie právnych dezinformácii s cieľom trestnoprávne zastrašiť občanov SR, ktorí odmietajú povinné očkovanie. To dokazuje aj tá skutočnosť, že k stanovisku polície bolo pripojené video v ktorom lekár vysvetľuje, že očkovanie nespôsobuje autizmus, čo vôbec so šírení nákazlivej choroby nesúvisí.
„Záverom teda treba uviesť, že tetanus je ľudsky neprenosná choroba a nezaočkovaný jedinec ním nemôže nakaziť iného človeka a aj preto nemôže ísť o trestný čin. O trestný čin však nepôjde ani v prípade, že by došlo k nezaočkovaniu dieťaťa proti ľudsky prenosnej chorobe,“ ozrejmuje opätovne na záver advokátska kancelária.
