Môj profil 
Predplatné
„La Jornada“ patrí medzi najčítanejšie mexické noviny. Prominentný americký filozof, historik a sociálny kritik Avram Noam Chomsky pripustil, že „La Jornada“ sú zrejme jediné skutočne nezávislé noviny na celej západnej pologuli (“maybe the only real independent newspaper in the hemisphere”).
V komentári Ángela Guerru Cabreru sa na stránkach denníka „La Jornada“ konštatuje, že venezuelský ľud sa dostatočne zocelil počas dvadsať rokov trvajúcej agresie amerického imperializmu. Do svojej poslednej avantúry sa Washington pokúsil zatiahnuť aj EÚ, ktorá však už pochopila, že Guaidóve dni sú zrátané a za Madurom stoja ľudové masy.
Príklad Venezuely ukazuje, že morálne zocelené národy sa dokážu tvárou v tvár oveľa silnejšiemu protivníkovi zmobilizovať a uštedriť porážku vonkajšej intervencii a vnútornej kontrarevolúcii. Posledné pokusy neofašistickej administratívy Donalda Trumpa zlomiť Bolivariánsku republiku skončili totálnym fiaskom. Banda zlomyseľníkov posadnutých imperiálnou ideológiou voči štátom Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti, iniciovala 23. februára pokus o prevrat a zvrhnutie prezidenta Madura. Keď sa im to nepodarilo, zorganizovali diverziu voči energetickému systému Venezuely, kvôli čomu museli jej obyvatelia vydržať takmer týždeň bez elektrickej energie. Táto diverzia mala byť prológom priamej vojenskej intervencie USA.
Tragédii sa podarilo zabrániť len vďaka odhodlaniu, solidarite a patriotizmu venezuelského ľudu. Psychologická príprava vojenskej intervencie, ktorá mala uvrhnúť krajinu do chaosu a zasiať pochybnosti do vedomia venezuelských občanov, nepriniesla očakávané výsledky. Aj keď všetky hlásne trúby západnej propagandy šírili klamstvá o stovkách mŕtvych (vrátane 80 novorodencov), ktorí vraj zomreli vo venezuelských nemocniciach kvôli výpadku elektriny, v skutočnosti sa Venezuelčanom podarilo vďaka záložným generátorom zabrániť stratám na životoch a žiadny pacient vo venezuelských nemocniciach nezomrel. To však nič nemení na tom, že táto diverzia bola jednoznačným zločinom Trumpovej administratívy voči ľudskosti.
V dôsledku tejto diverzie stratil Guaidó aj posledné zvyšky sympatií a k jeho avizovanému pochodu sa 12. marca pripojila iba malá hŕstka zúfalých proamerických aktivistov. Pokiaľ Guaidó nemá za chrbtom Američanov, jeho vplyv na chod udalostí je zanedbateľný. Ako konštatoval politický analytik Luís Hernandez Navarro, venezuelská opozícia sa totálne zdiskreditovala tým, že Guaidó v jej mene vyzýval k zahraničnej vojenskej intervencii voči vlastnému štátu. Okrem vlastizrady a neuveriteľnej podlosti jeho výzva iba ukázala, ako tento samozvaný klaun absolútne nechápe politickú kultúru a patrioticko-antiimperialistický sentiment venezuelského národa, ktorý mu nikdy neodpustí jeho zradu.
USA sa zaplietli do veľkého problému a časť tohto bremena sa pokúsili preložiť na plecia európskej únie. Posledné opatrné vyjadrenia šéfky európskej zahraničnej politiky F. Mogheriniovej, ktorá varovala pred vojenským zásahom vo Venezuele, však svedčia o tom, že ani Európania už nevidia žiadnu šancu, ako by Guaidó ešte mohol nejakým spôsobom ovplyvniť dianie vo Venezuele. EÚ sa preto zúfalo snaží zachrániť aspoň nejaké zvyšky svojich záujmov vo Venezuele v situácii, keď Guaidó skôr či neskôr opustí politickú scénu, zatiaľčo Maduro zostane, pretože za ním stojí venezuelský ľud.
Gabriel Gačko
.jpg)
