A. ZELENAY: Úloha zachovať slovenčinu v zahraničí zostáva na pleciach rodín

Bratislava 29. októbra (TASR) – Zabezpečenie voľného príjmu programov STV v zahraničí je jedna z desiatich základných požiadaviek Slovákov zo zahraničia, ktoré dnes na tlačovej konferencii v Bratislave predstavili členovia prípravného výboru Únie Slovákov v zahraničí (ÚSZ). Tá ďalej požaduje zriadenie stálej komisie pre Slovákov v zahraničí pri Zahraničnom výbore NR SR, v ktorej by Slováci zo zahraničia mali svoje zastúpenie.

"Novelizácia zákona č. 474 z roku 2005 si žiada skutočnú novelizáciu a revíziu. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by sa mal stať samostatným orgánom štátnej správy s vlastným rozpočtom. O predsedovi by rozhodovala Národná rada SR, pričom Slováci žijúci v zahraničí by dostali možnosť navrhnúť aj vlastného kandidáta," uviedol Dušan Tóth s tým, že v ďalších bodoch ÚSZ požaduje novelizáciu zákona o občianstve SR, ktorá by umožnila získať občianstvo SR každej osobe, ktorá má aspoň jedného predka slovenského pôvodu bez ohľadu na počet predchádzajúcich generácií alebo dĺžku pobytu na území Slovenska.

Medzi požiadavkami únie je i vytvorenie legislatívneho rámca a zabezpečenie finančných prostriedkov za účelom právnej ochrany slovenských rodín, detí a mládeže v zahraničí, vytvorenie legislatívneho rámca a zabezpečenie finančných prostriedkov za účelom podpory škôl s vyučovacím jazykom slovenským a vzdelávacích centier v zahraničí. "Navýšenie finančných prostriedkov v dotačnom systéme pre Slovákov žijúcich v zahraničí na minimálne takú úroveň, ako dostávajú menšiny na Slovensku. Vytvorenie legislatívneho rámca a zabezpečenie finančných prostriedkov za účelom podpory cirkevných spoločenstiev so slovenským liturgickým jazykom pre Slovákov žijúcich v zahraničí," priblížil Dušan Tóth ďalšiu časť z desiatich požiadaviek, ktoré únia zverejnila aj na www.usvz.de.

Dušan Klimo poukázal na súčasný stav legislatívy vo vzťahu SR k Slovákom žijúcim v zahraničí. Podľa neho je obsahové zameranie Koncepcie štátnej politiky starostlivosti SR o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 nastavené tak, že sa prednostne zohľadňujú požiadavky a potreby slovenských komunít zo strednej a juhovýchodnej Európy. "Najviac sa to odzrkadľuje pri rozdeľovaní dotácií z grantového fondu, kde krajiny zo strednej a juhovýchodnej Európy dostávajú v priemere 75 percent z celkového objemu peňazí, na zvyšok slovenského sveta – na západnú Európu, Severnú a Južnú Ameriku, Blízky východ, Južnú Afriku a Austráliu sa ujde 25 percent," doplnil.

Aristid Zelenay informoval o nepriaznivej situácii vo vyučovaní slovenského jazyka v zahraničí. Upozornil na zanikanie slovenských škôl v Česku alebo na ich absenciu na miestach, kde Slováci nežijú v ucelených oblastiach. Poukázal tiež na to, že slovenská verejnosť si neuvedomuje dôsledky rastúcej emigrácie a pribúdanie miešaných manželstiev. "Vyrastá generácia osôb slovenského pôvodu bez znalosti slovenčiny. Napriek tomu, že počet týchto osôb sa odhaduje na 100.000 až 150.000, podľa konjunktúry na západe, štát doposiaľ nevytvoril podmienky pre zakladanie slovenských škôl," poznamenal Zelenay s tým, že úloha zachovať slovenčinu v zahraničí zostáva na pleciach rodín. Východisko vidí v zozname jestvujúcich pomôcok pre vyučovanie slovenčiny na internete doplnenom o zoznam dostupnej vhodnej literatúry. Zelenay ďalej podčiarkol možnosť zriaďovať slovenské inštitúty alebo slovenské kultúrne a spoločenské strediská v zahraničí, vypracovanie štruktúry letných kurzov slovenčiny v Kanade a USA, seminárov pre deti a dospelých. Ďalší možný spôsob vyučovania slovenčiny vidí v kurze slovenčiny na internete. "Vhodným doplnením tohto spôsobu vyučovania slovenčiny a vlastivedy by mohol byť kurz v špeciálnom televíznom vysielaní pre Slovákov v zahraničí cez satelit, o ktoré sa usilujeme už niekoľko rokov," dodal.

Reprezentanti únie ďalej prízvukovali, že SR ako jediná z postkomunistických štátov neumožňuje voľný príjem programov RTVS v zahraničí. Navrhujú vytvorenie aspoň pilotného 15-minútového týždenného programu. "Veľmi radi by sme informovali Slovensko o našej činnosti. Niet na Slovensku jednej rodiny, ktorá by nemala niekoho v zahraničí, a pritom Slovensko nevie veľmi veľa o nás a našom kultúrnom, spoločenskom či náboženskom živote," konštatoval Dušan Tóth s tým, že na vytvorenie takéhoto programu majú dostatok profesionálnych odborníkov. O návrhu už informovali aj podpredsedu vlády SR a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

han ed