36. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

Bratislava 10. novembra 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Screenshot:YouTube)

Vo svojich neobyčajne smelých tézach Eutymios hlásal, že najdôležitejšou vlastnosťou rozvážneho a schopného vládcu musí byť múdrosť, mravná bezúhonnosť a dobrota srdca. Ak tieto podmienky nespĺňa, tak nielenže je neschopný dobre a spravodlivo vládnuť, ale ani nemá legitimné právo vládnuť. V takom prípade by sa mal zísť tribunál, v ktorom by boli zastúpení najmúdrejší a najváženejší mudrci štátu a tí potom musia rozhodnúť o zákonnom odvolaní panovníka z trónu a musia sa následne dohodnúť na novom vládcovi

„Buď pozdravený šľachetný múdry Eutymios“, pozdravil bielovlasého mudrca Anastázius, keď vkročil do miestnosti, kde starec sedel.

„Nech všemocný Boh sprevádza všetky tvoje kroky a ochraňuje ťa v Konštantinopole“, odpovedal mudrc a zodvihol oči od knihy, ktorú mal položenú na malom stolíku pred sebou. Potom mu ukázal na stoličku a naznačil, aby si sadol oproti nemu.

„Práve pred chvíľou som ukončil list, ktorý vezmeš so sebou do Konštantinopolu a odovzdáš ho ctihodnému, múdrosťou nepredstihnuteľnému Fotiovi.

Napísal som mu podrobne o tvojich mimoriadnych schopnostiach a poprosil som ho, aby ťa okrem iných učených múdrostí zasvätil aj do všetkých tajomstiev astronómie a tu predovšetkým do záhadných tajomstiev astronomického poznania Proklosa, ktoré v celej Byzancii, ani v Ríme a tiež nie vo Franskej ríši nikto tak dobre nepozná ako on.“

Skôr ako sa Anastázius mohol poďakovať, hovoril Eutymios ďalej, pričom pozeral na svojho chránenca dobroprajným otcovským pohľadom:

„Okrem tohto listu som napísal pre teba ešte jeden odporúčajúci list. Tu je. Odovzdáš ho premúdremu Johannovi z Kapadokie. Ten síce nevyučuje na univerzite Magnaura ako Leon a Fotios, ale pravidelne usporadúva súkromné stretnutia, na ktorých vedie učené rozhovory s niekoľkými vybranými najnadanejšími adeptami lekárskej vedy z Byzancie.

Johannes je jedným z najchýrnejších lekárov Byzancie a veľa rokov strávil ako jatros sto auli , ako lekár na dvore cisára.

Jeho dom nájdeš v Sokaki vicho, v Uličke kašľa. Nachádza sa v blízkosti univerzity a svoje kuriózne meno dostala preto, že asi pred dvesto rokmi v nej žila istá poli orea nea jineka – veľmi pekná mladá žena, manželka známeho a obľúbeného lekára, ktorý bol od nej oveľa starší.

Ten sa však staral oveľa viac o svojich chorých ako o svoju krásnu a ohnivú manželku. Ale jeho pacienti neboli hlavnou príčinou toho, prečo ju zanedbával. Boli to jeho početné roky, ktoré už prežil a ktoré ho večer čo večer hnali neobyčajne zavčasu na lôžko, kde hneď usnul, a tak sa nemohol starať o svoju mladú ženu, ktorej roztúžené telo si žiadalo niečo celkom iné ako spánok.

A tak sa jedného dňa stalo to, čo sa stať muselo. Mladá žena lekára spoznala istého mladíka, ktorý prišiel k jej mužovi, lebo si veľmi poranil ruku. Lekár však nebol doma, lebo musel náhle odísť k jednému starému mužovi, ktorý dostal vysokú horúčku. Mladí ľudia sa veľmi rýchlo zblížili a žena mladíkovi povedala, že ju môže navštevovať každý večer, keď jej muž už hlboko spí.

Dohodli sa tak, že keď príde pod okno ich spálne, tak začne veľmi hlasne kašľať, ona otvorí okno a hneď mu spustí povrazový rebrík, po ktorom sa dostane hore k nej.

Ako sa dohovorili, tak to aj urobili. V priebehu dvoch týždňov mladí milenci strávili každú noc niekoľko hodín v náruživom milostnom objatí bez toho, aby sa starý lekár zobudil a ich odhalil. Určite by to bolo tak pokračovalo aj naďalej, keby sa jedného dňa zvedavý sused nebol lekára opýtal, že či pracuje a lieči chorých aj v noci.

Prekvapený lekár len nechápavo krútil hlavou, keď si vypočul suseda. Ten mu povedal, že sa v uplynulej noci zobudil na silné kašľanie prichádzajúce z ulice. Zvedavo vyzrel von z okna a na vlastné oči uvidel, ako do okna lekárovho domu na poschodí liezol po rebríku nejaký muž, ktorý predtým na ulici kašľal. Lekar nepovedal susedovi nič, len pokrčil ramenami. A svojej žene, keď prišiel domov, neprezradil nič z toho, čo sa dozvedel. Rýchlo si domyslel, čo asi bolo vo veci.

Veľmi sa rozhneval nad jej nevďačnosťou a veľkou zradou. Pochádzala z veľmi biednej chudobnej rodiny. A len sobášom jej dopomohol k tomu, že nemusela žiť vo veľkej biede a nedostatku a si pri ňom mohla užívať luxus a nemusela nič robiť. Zabezpečil jej aj slúžku. A táto nehanebná nevďačnica ho za to ešte aj podvádza.

V srdci sa mu prebudila strašná žiarlivosť. A v hlave mal hneď pripravený plán na pomstu.

Nasledujúceho dňa, skoro večer sa ako vždy uložil do postele, nevernici dal bozk na dobrú noc, ako to vždy robieval a zakrátko už aj začal chrápať. No tentoraz nezaspal a sa len pretvaroval, že hlboko spí. Krátko predtým ako sa uložil do postele, vypil akýsi bylinkový odvar, ktorý mal silný povzbudzujúci účinok a mu nedovolil, aby zaspal.

***

Nemusel dlho bdieť a robiť sa, že spí. O nejakú polhodinku neskôr začul ako dole pod oknom niekto silne kašle. Jeho žena hneď vstala a spod svojej postele vytiahla povrazový rebrík. Podišla k oknu, potichúčky ho otvorila a spustila ho dole. O malú chvíľku sa v okne objavila mužská hlava a do izby sa prehuplo telo mladého muža.

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

34. časť si môžete prečítať TU

35. časť si môžete prečítať TU