Môj profil 
Predplatné
Ale radšej si poriadne zahryzol do jazyka a rýchlo zmenil tému a sa rozhovoril o pokroku v zlepšení kvality odevných výrobkov domácich výrobcov a o narastaní ich množstva v devínskych a moravských výrobných dielňach. Na tom mal zas on svoje zásluhy, lebo to osobne podporoval.
Tieto dielne boli najvýznamnejšie v celej ríši a zhotovovali už veľmi pekné veci, a to aj s náročnými pestrofarebnými mustrami, ktoré hneď každého upútali.
Azda najlepším dôkazom každej starej vyspelej civilizácie boli technicky náročné umelecké predmety, predovšetkým dokonale prepracované šperky.
A staroslovenskí umeleckí majstri boli skutočne veľmi schopní a talentovaní a skvelým spôsobom dokázali svoje umelecké predstavy a idey, okrídlené neobyčajnou fantáziou, aj realizovať do subtilnývh tvarov a veľmi atraktívnych foriem a postupne sa už približovali aj vysokej európskej úrovni.
Spočiatku sa učili umeleckému remeslu z umenia Frankov a Byzantíncov a čiastočne aj Rimanov, ale vďaka svojej neobyčajnej umeleckej tvorivej šikovnosti si veľmi rýchlo vytvorili vlastný štýl, ktorý bol špecificky jedinečný a z dejín archeológie ho poznáme ako blatnický a či blatnicko-mikulčický štýl.
V tejto súvislosti sa treba zmieniť aj o skvelej staroslovenskej ornamentike, ktorú bolo možné obdivovať na vázach, hrncoch, pohároch i na keramike. Vyznačovala sa pestrou, veľmi kreatívne pôsobiacou nápaditosťou.
Motívy ornamentiky z Veľkej Moravy veľmi často využívali tvarové mustre rôznych rastlín a kvetov, čo poukazovalo na veľmi úzku spätosť Staroslovákov s prírodou. Ale na druhej strane v ich umeleckej tvorbe sa začali objavovať už aj abstraktné geometrické mustre. Z toho možno usudzovať na ich rastúci zmysel pre veci techniky a mechaniky.
***
Po krátkej odmlke, keď obaja vyprázdnili ďalší pohár nápoja, tak Rastislav napokon načal tému, ktorá bola jediným dôvodom jeho návštevy v Nitre.
„Ako dobre vieš synovec, tak už dlhší čas sa zaoberám s myšlienkou, že musíme urobiť všetko pre to, aby sme oslobodili našich slovanských bratov, ktorí sídlia na juhozápade od Devína, od silného vplyvu Frankov, ktorý sa napokon – ak sa ich neujmeme – skončí tak, že ich celkom pohltia. Moji ľudia už boli u nich a rokovali o tejto veci s dvoma ich najvplyvnejšími vladykami.
Tlmočili im moju ponuku a vladykom sa veľmi páčila. Boli si už dávnejšie aj sami veľmi dobre vedomí toho, že v blízkosti mocnej ríše Frankov, sú dni ich slobody a územnej celistvosti už spočítané a bolo im tým jasné aj to, že zánik ich slovanstva im už celkom bezprostredne hrozí.
Odkázali nám, že s veľkou radosťou by privítali, keby sa aj so všetkými svojimi kmeňmi mohli začleniť do Veľkej Moravy. Moji poslovia mi po príchode naspäť povedali, že majú veľké obavy pred budúcnosťou.
Mimochodom, hovoria dialektom, ktorý je našej reči veľmi príbuzný, aj keď treba povedať, že reč korutánskych Slovanov je už dosť znečistená mnohými franskými slovami, ktoré sú len trochu prispôsobené slovanskému spôsobu hovorenia. Ale vôbec niet divu, že aj ich reč podlieha vplyvu rozpínavých Frankov, veď sú nimi takmer obkolesení.
Frankovia boli aj pre nás spočiatku veľkým prínosom, veď predsa porazili a spútali obrovskú silu divokých nebezpečných Avarov, ktorí nás veľmi často ohrozovali. A skutočne, nebyť Frankov, tak to mohlo skončiť s nami veľmi zle. V tom čase sme boli ešte veľmi nejednotní a roztrieštení.
Okrem toho sme sa od Frankov aj priučili rôznym remeslám, ktoré sme dovtedy neovládali a nejedno ani nepoznali. A pravdu povediac, tak sme sa od nich priučili mnohému aj z ich nesporne vysokého vojenského umenia, v ktorom sa im sotva niekto vyrovná a v ktorom sú neuveriteľne zdatní.
Pokračovanie nasleduje
Roman Bednár
1. časť si môžete prečítať TU
….
108. časť si môžete prečítať TU
109. časť si môžete prečítať TU
.jpg)
.jpg)
