Môj profil 
Predplatné
„Interiér veže, ktorá bola v 13. storočí a začiatkom 14. storočia rezidenciou uhorských kráľov, bol kompletne preskúmaný až po kamenné podložie,“ uviedol pre TASR vedúci výskumu Ján Beljak. Prevažná väčšina archeologických nálezov je datovaná do 13. storočia.
Najzaujímavejšími sú strieborný denár uhorského kráľa Ondreja III z rokov 1290 – 1301 a bronzové knižné kovanie s plasticky vyobrazeným drakom. Nechýbajú však ani črepy z 12. a 14. storočia a aj tie staršie, z neskorej doby kamennej, doby bronzovej a doby laténskej.
Navyše, v zázemí hlavnej vstupnej brány boli odkryté kamenné nasucho kladené základy a hlinená podlaha zrubovej stavby. „Interpretujeme ju ako dielňu pristavanú k murovanému obvodovému opevneniu Dolného hradu,“ priblížil objav Beljak.
Kráľovská veža na Dolnom hrade vznikla pravdepodobne už začiatkom 13. storočia
Archeologický výskum v roku 2013 dopomohol aj k spresneniu obdobia vzniku a zániku Dolného hradu. Kráľovská veža na Dolnom hrade vznikla pravdepodobne už záverom 12. storočia, respektíve najneskôr začiatkom 13. storočia. Okolo polovice 13. storočia vzniká severne od nej oválne opevnenie Dolného hradu, ktoré formou tzv. spojovacieho múru prehradilo aj sedlo južne od veže.
Veža svojou architektúrou upozorňuje na výstavbu pod vedením architekta zo západnej Európy, ktorý bol v službách uhorského kráľa Ondreja II., respektíve Bela III.
Výskum bol v roku 2013 realizovaný aj v ďalších častiach nádvoria a južne od brány v tzv. spojovacom múre. Tam bol okrem ďalšieho priebehu stredovekého opevnenia objavený aj súbor keramiky z doby bronzovej. Nachádzal sa neďaleko v roku 2012 objaveného urnového hrobu.
Kráľovská obytná veža má úctyhodné rozmery 19,9 x 19,8 metra
Po výskume kráľovskej obytnej veže s úctyhodnými rozmermi 19,9 x 19,8 metra, je jej pôdorys a interiér kompletne odkrytý a pripravený na nevyhnutnú následnú konzerváciu tak, aby tento vzácny objekt mohli v blízkej budúcnosti plnohodnotne využívať návštevníci Pustého hradu. Ak sa podarí v ďalšej sezóne zabezpečiť dostatočné množstvo finančných prostriedkov, tak by sa mala podariť doskúmať zvyšná plocha v interiérovej časti veže a pôvodný vstup do jej prvého podlažia.
Na archeologickom výskume pracovali tento rok opäť aj študenti v rámci projektu Letnej školy archeológie podporenej Medzinárodným vyšehradskym fondom a Banskobystrickým samosprávnym krajom. Výskumu a Letnej školy archeológie sa spolu zúčastnilo viac ako 130 študentov stredných a vysokých škôl. Okrem zástupcov z vysokých škôl zo Zvolena a Banskej Bystrice, to boli predovšetkým študenti archeológie zo Slovenska, Poľska, Česka a Maďarska, ale aj študenti Gymnázia Ľ. Štúra vo Zvolene, ktorí archeológom pomáhali už v máji. „Veľmi nám pomohli tiež ôsmi čakatelia na zamestnanie, ktorí budú na Pustom hrade v rámci projektu Nezamestnaní na hradoch, podporenom MK SR pracovať až do konca septembra,“ pripomenulo Beljak.
Výskum a konzervovanie odkrytej architektúry na Pustom hrade už 22 rokov financuje predovšetkým Mesto Zvolen. Tento rok opäť cez program Obnovme si svoj dom pomohlo aj Ministerstvo kultúry SR. Vďaka tomu sa už konzervuje východná stena veže a v horizonte ďalších troch rokov sa predpokladá jej kompletná stavebná stabilizácia.
mž
