Zvi Aviner Vapni: Múzeum holokaustu v Seredi prezentuje históriu tak, ako sa stala

Sereď 16. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Henrich Mišovič)

Súčasťou expozície sú aj osobné predmety, ktoré patrili obetiam holokaustu

Slováci by sa mali zaujímať o históriu počas druhej svetovej vojny, učiť o nej svoje deti, aby sa už nikdy nezopakovala. “Myslím si, že toto múzeum je dôležité, pretože na Slovensku môžete ísť na miesto, ktoré vám rozpovie tento skutočný hrôzostrašný príbeh. Oceňujem, že múzeum sa nesnaží meniť skutočnosť, nesnaží sa prikrášľovať fakty. Prezentuje históriu tak, ako sa stala,” povedal pre TASR veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku Zvi Aviner Vapni na sprístupnení novej časti stálej expozície v Múzeu holokaustu v Seredi.

Štátny tajomník ministerstva kultúry SR Igor Adamec si myslí, že je ťažké chcieť od dnešných mladých ľudí, aby sa úplne orientovali v problematike druhej svetovej vojny. O to viac im to treba pripomínať a názorne ukazovať najmä v období, keď podľa jeho slov bujnie skupina, ktorá celú túto udalosť zjednodušuje, ba až prevracia. “Preto sa dostalo dokončenie múzea do programového vyhlásenia vlády, pretože je nutné, aby sa dokončilo. Situácia je naozaj taká, že časť parlamentných zástupcov obyvateľstva sa celú túto tému snaží zjednodušovať, zľahčovať, dokonca prevracať. Čo, samozrejme, nie je dobré, pretože je pravdou, a s tým sa Slovensko musí vyrovnať, že počas druhej svetovej vojny štát posielal vlastných ľudí sem do pracovných táborov alebo do Auschwitzu, do Osvienčimu, to je neoddiskutovateľný fakt a je teda na nás, ako sa s tým vysporiadame,” povedal Adamec. Je rád, že takéto múzeum sa na Slovensku otvorilo a podľa neho je potrebné ho podporovať.

V areáli múzea sa nachádza päť budov – barakov. Doteraz boli pre verejnosť dostupné len dva z nich. Barak č. 1, v ktorom je expozícia predstavujúca riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 a barak č. 5, ktorý je sídlom Vzdelávacieho centra. Dokončenie priestoru baraku č.4 bolo jedným z bodov, ktoré sa dostali do programového vyhlásenia vlády. “V rámci regionálneho operačného programu sme dokázali riešiť už aj barak č. 3, ten je vybraný a v druhom baraku je urobená statika, takže my by sme tam mohli potom pokračovať aj s expozíciou,” povedal počas otvorenia Pavol Mešťan riaditeľ Múzea židovskej kultúry, ktoré spadá pod Slovenské národné múzeum. Dodal, že pri výstavbe expozície sa interiéry usilovali dať do pôvodného stavu.

Sprístupnená časť stálej expozície v baraku č.4 je pamätníkom všetkým Židom z územia Slovenska zavraždeným počas holokaustu. “Návštevníkom predstaví koncentračné a vyhladzovacie tábory, priebeh deportácií ako aj tragické osudy doplnené autentickými artefaktmi z tohto obdobia,” povedal pre TASR vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

“Nová časť stálej expozície múzea uvíta návštevníkov fotografickými a písomnými dokumentmi z Konferencie vo Wannsee, ktorá sa konala dňa 20. januára 1942. Bolo to stretnutie vysokých predstaviteľov nacistického Nemecka, ktorej jediným bodom rokovania bola koordinácia pre Konečné riešenie židovskej otázky. Na základe tohto rozhodnutia sa začali organizovať transporty do koncentračných a vyhladzovacích táborov,” vysvetľuje vedúci múzea.

Podľa jeho slov väčšinu Židov zo Slovenska zavraždili v koncentračných a vyhladzovacích táboroch zriadených na nacistami okupovanom území a v Tretej ríši. Expozícia mapuje hlavné tábory ako Auschwitz, Auschwitz-Birkenau, Bełżec, Sobibor, Treblinka, Majdanek, Buchenwald, Bergen-Belsen, Dachau, Sachsenhausen, Mauthausen, Ravensbrück a Terezín. “Okrem toho sa môžu návštevníci v samostatnej časti expozície dozvedieť viac o jednom z najslávnejších útekov z koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Útek uskutočnili dvaja slovenskí Židia Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba, ktorí ušli preto, aby celému svetu odhalili vražedné tajomstvo tábora Auschwitz-Birkenau,” dodáva Korčok. Posledná časť expozície je venovaná tým, ktorí počas vojny Židov zachraňovali a bolo im udelené vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi.

Súčasťou expozície sú aj osobné predmety, ktoré patrili obetiam holokaustu. Takýmito exponátmi boli napríklad zapaľovače, britvy, mydlo, holiace strojčeky, okuliare a kufre. Unikátnym exponátom je ľudská koža z predlaktia s vytetovaným číslom A23384, ktoré bolo udelené Iboji Neuwirthovej, rodenej Lengyelovej po príchode do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Koža je uložená v roztoku vo fľaštičke od sodnej soli. “Táto pani sa vrátila z koncentračného tábora a poviem vám, nevedela žiť s tým číslom, ale už ani bez toho čísla. Dala si ho vyrezať z ruky, vložili ho do liehu a my tu toto číslo teraz máme,” uviedol riaditeľ Mešťan.

Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré spravuje Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry je jediným múzeom holokaustu na Slovensku. Sídli v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora, ktorým počas 2. svetovej vojny prešlo približne 16.000 Židov.