Žiga: Najvyššou prioritou SK PRES je zvyšovanie energetickej bezpečnosti EÚ

Bratislava 1. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Ambíciou slovenského predsedníctva je prispieť k vytvoreniu odolnej a konkurencieschopnej Energetickej únie. Kľúčový cieľ je bezpečná a čistá energia za dostupné ceny pre spotrebiteľov

S touto myšlienkou vstupuje do slovenského predsedníctva v Rade EÚ šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD), ktorý viedol rokovanie o energetickej a klimatickej politike EÚ.

Ako ďalej informoval hovorca MH SR Maroš Stano, Žiga pred viacerým eurokomisármi a členmi vlády uvedenú myšlienku v Bratislave tlmočil ako moderátor dnešného klastra “Energetická a klimatická politika, doprava a prírodné zdroje”.

Európske hospodárstvo potrebuje zásadný investičný impulz, ktorý ho nasmeruje k udržateľnému rastu a novým pracovným príležitostiam. V oblasti energetiky patrí medzi najväčšie výzvy EÚ jej importná závislosť. EÚ v súčasnosti dováža až 53 % svojej energie, čo z nej robí najväčšieho importéra energie na svete.

“Ambíciou slovenského predsedníctva je prispieť k vytvoreniu odolnej a konkurencieschopnej Energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Kľúčovým cieľom je pre nás bezpečná a čistá energia za dostupné ceny pre spotrebiteľov,” povedal Žiga. Na naplnenie tejto ambície potrebuje EÚ integrovaný energetický trh otvorený väčšej hospodárskej súťaži.

Zvyšovanie energetickej bezpečnosti EÚ minister Žiga zaradil medzi najvyššie priority slovenského predsedníctva. “Preto za mimoriadne dôležitú agendu považujeme rokovania o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa bezpečnosti dodávok plynu a revízie rozhodnutia o medzivládnych dohodách v oblasti energetiky,” zdôraznil. Na základe pokroku dosiahnutého v Rade EÚ a Európskom parlamente (EP) začne slovenské predsedníctvo rokovania s EP a Európskou komisiou (EK), s cieľom dosiahnuť fungujúci kompromis v tejto oblasti.

“S EP a EK budeme taktiež rokovať o návrhu nariadenia o energetickom označovaní výrobkov s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu. Slovenská republika otvorí diskusiu o zmenách v smernici o energetickej efektívnosti a v smernici o energetickej hospodárnosti budov, ktoré EK plánuje predložiť na jeseň 2016,” priblížil Stano.

“Synergie medzi politikou klímy a energetiky považujeme za kľúčovú tému v dosahovaní cieľov EÚ,” pripomenul Žiga. Preto sa týmto spoločným aspektom energetickej politiky a politiky klímy bude venovať spoločné neformálne zasadnutie ministrov pre energetiku a životné prostredie krajín EÚ v Bratislave 12. júla. Následne 13. júla budú ministri pre energetiku diskutovať o problematike cien energií najmä v kontexte ich vplyvu na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a v súvislosti pripravovanou správou EK o cenách a nákladoch energií.

Na dnešnej diskusii sa zúčastnili šiesti komisári EK, a to podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel A. Cańete, komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella, pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan, pre dopravu Violeta Bulc a pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis. Slovenskú stranu zastupovali okrem ministra hospodárstva Žigu, aj šéf Ministerstva životného prostredia (MŽP) László Sólymos, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Roman Brecely, minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná a štátny tajomník MŽP Norbert Kurilla.