Zakríknutý klérus a ubolená cirkev

Relatívne zdravá slovenská cirkev, kde ešte veľa ľudí verí aspoň tradičným spôsobom a kde ešte relatívne veľká časť obyvateľstva (porovnávajúc zo západnou Európu) navštevuje kostoly, je samozrejme tŕňom v oku pravdoláskarom a ich názormi presiaknutým médiám. To však nie je nič čudné ani nečakané. Pre liberálov a voľnomyšlienkarov bola cirkev odjakživa úhlavným nepriateľom.

Nerovnováha nastala iba v tom, že hlas bratislavskej kaviarne a na jej myšlienkové prúdy napojenej časti verejnosti, je dnes multiplikovaný médiami, ktoré sú názorovo nastavené podobne. Veľmi malá, avšak o to ostrejšie proticirkevne nastavená časť verejnosti, dostáva veľmi veľký priestor v médiách a deformuje tým verejný diskurz, keď sa zdá, ako keby tieto ich názory boli prevládajúce a v podstate drvivá väčšina ľudí rozmýšľala rovnako ako oni.

To samozrejme nie je vôbec tak. Toto si dúfam uvedomujú cirkevní otcovia a mám nádej že i veľká časť laickej cirkvi.

Cirkev má k dispozícií vlastné médiá a tiež svoje hlavné médium –  kazateľnice v kostoloch. Túto problematiku treba iba vysvetľovať.

Cirkev to však nerobí, je celá poľakaná z liberálnych médií a z toho, čo si tieto myslia. Ba čo viac, klérus v značnej miere tiež podľahol názorovej téze, že je správne si myslieť to, čo je správne a to je to, čo si myslia médiá. Cirkevní predstavitelia sa dokonca týmto médiám chcú páčiť naivne nechápajúc, že tieto sa s nimi budú bratríčkovať iba vo veciach, ktoré cirkvi škodia. Nikdy nie naopak. A také priateľstvo ….

Čo je však ešte horšie, aj zhora, biskupov hlavne, ale aj bežný klérus a ľud, presuje pápež František. Opát Ambróz, ktorý svojho času v jasovskom kostole zamykal po začiatku omše dvere na chráme, aby si meškajúci veriaci uvedomili, že nedeľná omša, na ktorej nie sú od začiatku do konca, im neplatí, sa asi iba nechápavo pozerá, keď od svojho najvyššieho šéfa teraz počuje, že na omšu môžete trošku meškať, že to nie je problém.

Takisto veriaci, ktorí prekonali ťažké manželské krízy, hľadajúc východiská a kompromisy, aby vo viere v Ježiša Krista zachovali manželstvo, ako najväčšiu sviatosť, teraz iba dvíhajú začudovane obočie, keď od svojho najvyššieho veľkňaza počujú, že rozvod je síce problém, ale nie až taký veľký, aby tí, čo po tomto svetskom inštitúte siahli, nechodili na prijímanie.

Pápež František, odhliadnuc od toho, či je iba dobrosrdečne naivný, alebo „ciachovaný slobodomurár“, ako tvrdia niektorí, nastúpil smer a trend, ktorý má potenciál cirkev úplne zničiť. Podporovaný liberálnou cirkevnou klikou, ktorá už vyprázdnila západoeurópske kostoly, sa snaží prispôsobiť učenie ľudu – teda jeho pokleskom. Ale ak učenie, ktoré namiesto toho, aby latku nastavilo vysoko a žiadalo od svojich prívržencov čo najvyššiu možnú úroveň morálky, viery a úsilia v nasledovaní Krista, ju znižuje až tak, že ju každý ľahko prekročí, sa stáva nezaujímavým. Takéto učenie nikoho nezaujíma, ako nikoho nezaujímajú iné lacné a ľahko dostupné veci. A deštrukcia je spustená …

Preto chcem povzbudiť otcov biskupov, aby sa nebáli. Aby vystúpili zo zóny svojho komfortu a bránili svoj ľud, svoju cirkev. Je nepohodlné byť v paľbe médií, očierňovaný a kritizovaný, ale zjednodušene sa dá povedať, že iba ak liberálne médiá zúria a pena im lieta od úst, iba vtedy konáte dobro pre svoju cirkev. Ak je to naopak, …

Chcem povzbudiť obyčajných kňazov a laikov, ktorí cez prizmu svojej úprimnej viery vidia, že veci sa nevyvíjajú dobre, že to ide od desiatim k piatim, aby s nadšením ďalej hlásali evanjelium. Hlásajte evanjelium a neprispôsobujte ho hriešnemu ľudu. Hlásajte zjavenú pravdu a žiadajte od veriacich veľa. Žiadajte, aby nasledovali Krista. Učte, odpúšťajte, ale nezľavujte. A nebojte sa!

Naši predkovia po stáročia bránili a dosiaľ i ubránili kresťanstvo a svoju, na ňom postavenú, civilizáciu. Neraz v priamom boji s votrelcom, inokedy ideovo sa boriac s rôznymi nepriateľskými názorovými prúdmi, vydali zo seba to najlepšie a zvíťazili. Verím, že my nebudeme horší, urobíme viac ako je v našich silách, lebo doba sa zdá byť zase kritická a budeme môcť s hrdosťou odovzdať štafetu ďalej. Verím, že ani my nepodľahneme, naplníme očakávania našich otcov a praotcov a ubránime naše život udržiavajúce korene.

Juraj Martus