(Pripomeňme si, že Trump kritizoval NATO, ako zastaranú organizáciu, už v časoch Reagana v roku 1987.)

A preto, keď mnohí „experti“ nazývajú vzťah Trumpa k NATO jeho ďalším čudáctvom, sami sa hlboko mýlia. Treba totiž odlišovať neštandardnú a provokačnú formu, do ktorej tento šoumen niekedy obalí svoje myšlienky a posolstvá od ich obsahu. No a ten sa za ostatných 30 rokov nezmenil – NATO musí byť rozpustené! Dňa 25. mája ukončený samit lídrov NATO v Európe v tom nič nespochybnil.

Na zhodnotenie výsledkov samitu treba najskôr pochopiť, aké očakávania boli s ním spojené u jednotlivých účastníkov? Analýza európskej tlače, byrokracia a politológovia očakávali hlavne dve záležitosti:

1. a) že Trump sa vzdá tlaku na členov aliancie v otázke zvýšenia rozpočtových príspevkov;
2. b) že označí Rusko za hlavného nepriateľa aliancie, ktorý poskytne jastrabom, predovšetkým vo východnej Európe, neobmedzenú plnú moc.

Lenže výsledky samitu ukázali, že ani jedna z týchto nádejí sa nenaplnila. Po prvé, súčasný samit NATO bol najkratší v jeho dejinách. Táto forma tiež o mnohom hovorí. Napríklad o tom, aké miesto Trump vyčleňuje aliancii. Vzťahy, predovšetkým s Ruskom, bude budovať na bilaterálnom základe.

Po druhé, Trump pretlačil svoje rozhodnutie o nevyhnutnosti zvýšenia výdavkov všetkých členov aliancie na obranu do 2 % HDP, ktoré už bolo prijaté na samite NATO v roku 2014 vo Walese, lenže väčšina štátov ho neplnila. Trump poznamenal, že USA míňajú na obranu viac, ako všetky ostatné štáty NATO dovedna: „Členovia NATO musia nakoniec vložiť svoju spravodlivú časť a splniť si svoje finančné záväzky, pretože 23 z 28 členských štátov stále neplatia to, čo sú povinné platiť za svoju ochranu. Voči daňovým poplatníkom v Spojených štátoch je to veľmi nespravodlivé. Mnohé z týchto štátov dlhujú za minulé roky obrovské sumy peňazí“.

Európania teda dlhujú americkým daňovým poplatníkom obrovské sumy. Ak by si všetci splnili svoje záväzky, v celkovom rozpočte NATO by sa objavilo o 119 miliárd USD navyše. Kancelárka SRN Angela Merkleová na to povedala, že všetci členovia NATO, vrátane Nemecka, prijali záväzok dosiahnuť cieľovú sumu 2 % k roku 2024. Čo to znamená? To, že Trump všetkých prinútil kupovať viac amerických zbraní – a to sú tie pracovné miesta pre USA.

Po tretie, štáty NATO sa pripoja k boju s ISIL, čiže budú niesť aj ďalšie náklady. Je teda vidieť,  že Trump pomerne ľahko zlomil odpor mnohých európskych štátov, predovšetkým Nemecka, ktoré mysleli, že túto otázku zastrú. No, nepodarilo sa.

Trump teda vyriešil jednu z hlavných otázok samitu pre vnútornú politiku Ameriky, čím si po Saudskej Arábii ešte viac posilnil autoritu v očiach Pentagonu, amerického vojenského priemyselného komplexu a robotníckej triedy.

Vyriešením zahraničných problémov Trump získava vážne body aj na vnútropolitickej scéne USA. Čo sa týka nebezpečenstiev kvôli značným dodávkam zbraní Saudskej Arábii, toto netreba preceňovať. Trump Saudom ukázal, kto je pánom v dome a vybral si slušnú daň, vrátane 100 miliónov dolárov do fondu svojej dcéry. Lenže zbraní za analogickú sumu Saudom dodal aj Obama, ibaže v omnoho menších objemoch.

Najhlavnejšie je, samozrejme, po štvrté. Je to pochopenie Trumpom perspektív vzťahu aliancie s Ruskom. Takže čo predviedol Trump v tejto otázke? Trump sa stal prvým z amerických prezidentov, ktorý sa vôbec nezmienil o známom 5. článku NATO o obrane ktoréhokoľvek člena aliancie v prípade útoku proti nemu.

Experti poznamenávajú, že verejné vzdanie sa oddanosti princípu kolektívnej bezpečnosti – 5. článok – vyvolalo šok: „Bývalý veľvyslanec v NATO Nicholas Burns pripomenul, že „každý prezident USA od čias Trumana“ sľúbil dodržiavať 5. článok. „Odmietnutie Trumpa je zničujúcim úderom pre spojencov USA a NATO, pretože odráža hlboké rozpory v otázke národnej bezpečnosti a rodí semená budúcej krízy“, povedal novinám The Financial Times vedecký spolupracovník Centra USA a Európy Brookingského inštitútu Thomas Wright.

Západná tlač neskrýva pocit urážky v súvislosti výsledkov samitu NATO, ktorý bol pre Donalda Trumpa debutom. Nedotklo sa jej, čo tam americký líder povedal, ale to, čo tam nepovedal. Od Trumpa sa čakali slová, že USA budú naďalej ochraňovať spojencov v NATO. Tieto slová čakali nielen Poliaci a pobaltské štáty, ale aj lídri západnej Európy. No, nedočkali sa ich“.

Voči Rusku sa Trump vyjadril, že Rusko „predstavuje hrozbu“. Čo je pochopiteľné. Veď aj ľadovec bol pre Titanik hrozbou. Hneď po tom Trump obrátil rozhovor na to, že práve terorizmus je dnes hlavnou hrozbou. No a terorizmus v chápaní Trumpa, tak ako ho charakterizoval v Saudskej Arábii – to je Irán. Čiže rozčarovanie európskych lídrov, osobitne z východnej Európy, bolo vážne.

Ako uvádza americká televízia Sky News, „bolo to vyhlásenie biznismena a nie diplomatického politika. Keď hovoril, kamery obrátili pozornosť na lídrov členských štátov NATO. Kancelárka Nemecka Angela Merkelová dvihla obe obočia. Predseda vlády Luxemburska Xavier Bettel dvihol jedno. Prezident Francúzska Emmanuel Macron sa trápne usmial. Theresa May vyzerala ako búrkový mrak“.

Toto hodnotenie potvrdzuje aj reakcia na výsledky stretnutia predsedu Európskej komisie Donalda Tuska s Trumpom: „Nie som na 100 % presvedčený, že dnes môžeme povedať, že máme spoločný postoj voči Rusku.“

Takto Trump predviedol Európe, že USA sa nebudú zapájať do ich rozbrojov s Ruskom, nehovoriac kvôli Ukrajine. Sami ste si kašu navarili – sami si ju aj zjedzte. Čo sa týka ďalších perspektív rozvoja bloku, niet pochybností, že prezident USA nájde ešte vážnejšie dôvody na to, aby priviedol lídrov bloku do jemu potrebnej kondície, no a tí potom aj sami prídu k myšlienke – a načo nám je také NATO.

Mikunda podľa regnum.ru