Tábor „veľkého Albánska“ na vrchu Čiernej Hory? Budíček pre sedmospáčov „z piatich autobusov“?

Ulcinj/Podgorica 23. mája 2017 (HSP/foto: Ujedinenje)

Čiernohorský portál Ujedinjenje tvrdí, že starosta čiernohorského mesta Ulcinj Nazif Cungu strieľal zo zbrane na svojráznom tábore prívržencov „veľkého Albánska“, ktorý sa konal v Čiernej Hore.

Pri starostovi Ulcinja sa na uverejnenej fotografii, o ktorej nie je známe, kedy bola urobená, nachádzajú uniformovaní ľudia v maskáčoch a so zástavami Albánska. Podľa tvrdenia portálu Ujedinjenje  bol klasický vojenský tábor na vrchu Rumija nad čiernohorským prístavným mestom Bar počas víkendu miestom stretnutia osôb v maskáčoch a s rôznymi zbraňami, vrátane strelných.

V samotnom prímorskom meste Ulcinj na juhu Čiernej Hory blízko hraníc s Albánskom, kde žije početná albánska menšina, sa názory na udalosť rôznia. Jedni hovoria, že o udalosti nič nevedia, ďalší spomínajú akúsi opekačku, zatiaľ čo tretí tvrdia, že ich navštívili turisti z Albánska, ktorých hostili krajania z Ulcinja.

Časť „turistov“ z Albánska mala tričká, na ktorých boli vyznačené hranice „veľkého Albánska“, do ktorých, ako ináč, okrem častí územia Srbska, Macedónska a Grécka zahrnuli aj časť územia súčasnej  Čiernej Hory.

Portál  Ujedinjenje pripomína, že Albánci v Čiernej Hore rozhodujúcou mierou prispeli k oddeleniu Čiernej Hory od Srbska a že keby sa podobnej „maškarády“ dopustili čiernohorskí Srbi, boli by ihneď zatknutí. Možno by boli obvinení z niekoľkých pokusov o štátny prevrat, alebo z podkopávania základov suverenity čiernohorského štátu.

Doteraz oficiálne čiernohorskí politici plniaci program Západu zahrňujúci aj zavlečenie štátu do NATO bez referenda obviňujú Srbsko a Rusko z pokusu o prevrat v Čiernej Hore počas jesenných parlamentných volieb, pričom v skutočnosti sa v Čiernej Hore za pomoci miestnych vazalov realizuje západný projekt Čiernej Hory ako Antisrbska a Antiruska, ktorý je v príkrom rozpore s históriou a genetickým kódom Čiernohorcov, ako aj s názorom väčšiny tamojšieho obyvateľstva.

Takzvaná nezávislosť  a antisrbské smerovanie Čiernej Hory je z historického hľadiska rozbitím jednoty dvoch srbských štátov – Srbska a Čiernej Hory, pretože Čiernohorci sa po stáročia považovali za Srbov, až kým sa v druhej polovici 20. storočia a na počiatku nášho veku nepodarilo povedomie značnej časti z nich preformátovať manipulátorom v službách zahraničných veľmocí.

V roku 2006 sa hlasy slovanských obyvateľov Čiernej Hory – či už sa považovali za Srbov, či za príslušníkov novovytváraného samostatného čiernohorského národa – v referendovej otázke jednoty so Srbskom rozdelili v podstate na dve rovnako veľké časti. O zániku súštátia Srbska a Čiernej Hory, ktoré sa predtým volalo Juhoslávia, teda do veľkej miery rozhodli hlasy miestnych etnických Albáncov, ktorí postupovali podľa inštrukcií rešpektujúcich zásadu „rozdeľuj a panuj“.

Nie je bez zaujímavosti, že takzvaná Republika Kosovo, Albáncami odtrhnutá juhosrbská provincia, dosiaľ odmieta uznať oficiálnu hranicu medzi Kosovom a Čiernou Horou.

Či už si to väčšina Čiernohorcov bude priať, alebo nie, je zrejmé, že po ošiali z údajnej samostatnosti a po nedôstojnom službičkovaní novodobým pánom zo Západu si skôr, či neskôr spomenú na starú čiernohorskú pravdu: „Nás bez Rusov je päť autobusov. Nás s Rusmi je 200 miliónov.“

Vladimír Mohorita