Vladimír Mečiar sa dožíva sedemdesiatpäťky

Bratislava 27. júla 2017 (HSP/na palete/Foto:na palete)

Politik a právnik Vladimír Mečiar, dlhoročný predseda Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS), exminister vnútra a životného prostredia SR a bývalý viacnásobný slovenský premiér sa dožíva 75 rokov.

Prudký vzostup politickej kariéry

Vladimír Mečiar sa narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Po skončení strednej školy pracoval najskôr ako referent, potom ako tajomník odboru Miestneho hospodárstva na Okresnom národnom výbore v Žiari nad Hronom. Angažoval sa v aparáte Československého zväzu mládeže, v rokoch 1962-1970 bol členom Komunistickej strany Československa. Pre negatívny postoj k sovietskej okupácii Československa ho v roku 1970 zo strany po previerkach vylúčili.

Pracoval v rôznych, aj robotníckych profesiách v podnikoch v dnešnom Trenčianskom kraji. V roku 1974 skončil diaľkové štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a začal pracovať v Skloobale Nemšová, kde bol referentom a neskôr podnikovým právnikom až do roku 1989.

Počas politicko-spoločenských zmien v roku 1989 známych ako Nežná revolúcia sa začal angažovať v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), kde sa začal prudký vzostup jeho politickej kariéry. V krátkom čase sa vypracoval na najvýraznejšiu a najpopulárnejšiu osobnosť politického života na Slovensku. Na pôde VPN neskôr po nezhodách s vedením tohto politického subjektu založil platformu, ktorá prerástla do novej strany Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od jej vzniku v roku 1991 bol jej predsedom. Od 14. júna 2003 bola strana známa s názvom Ľudová strana – HZDS (ĽS-HZDS).

V rekonštruovanej vláde SR v prvej polovici roku 1990 Vladimír Mečiar zastával post ministra vnútra a životného prostredia SR. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal prvýkrát predsedom vlády SR a v tejto funkcii pôsobil až do apríla 1991. V júni 1992 po ďalších voľbách do Slovenskej národnej rady sa stal premiérom opäť, úrad zastával do marca 1994, keď mu poslanci parlamentu vyslovili nedôveru.

Tretíkrát sa stal predsedom vlády SR po vyhratých parlamentných voľbách v decembri 1994, vo funkcii bol do októbra 1998.

V období rokov 1990-1992 bol tiež poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR za VPN, v roku 1992 ho zvolili za poslanca SNR za HZDS. Parlamentným poslancom bol aj v roku 1994, 1998 a ĽS-HZDS zastupoval v NR SR aj v rokoch 2002-2006. Pôsobil vo Výbore NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj členom Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Svoj poslanecký mandát si v období 1998-2002 neuplatnil, na ustanovujúcej schôdzi NR SR sa postu vzdal v prospech bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Ivana Lexu.

Od októbra 1992 do marca 1993, opäť od marca 1998 do októbra 1998 bol poverený ako predseda vlády výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Toto poverenie spolu s ním dostal aj vtedajší predseda parlamentu SR. Popri poste premiéra SR mal od júna 1993 do marca 1994 právo viesť Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR a v období rokov 1993-1994 bol predsedom Prezídia Fondu národného majetku.

Budovanie samostatného štátu

V roku 1999 kandidoval v prvých priamych prezidentských voľbách v SR, víťazom sa stal Rudolf Schuster. Vladimír Mečiar kandidoval na funkciu prezidenta SR aj v prezidentských voľbách v roku 2004. Prvé kolo volieb vyhral so ziskom 32,7 percenta. V druhom kole získal 40,1 percenta hlasov a skončil ako druhý. Prezidentom SR sa napokon stal Ivan Gašparovič.

V parlamentných voľbách v septembri 2002 získalo ĽS-HZDS opäť prvenstvo so ziskom 19,50 percenta hlasov. Podobne, ako v predošlom období, sa jej však nepodarilo zostaviť vládu. Vo voľbách v roku 2006 hlasovalo za ĽS-HZDS 8,79 percenta voličov, čo pre stranu znamenalo získanie 15 poslaneckých mandátov. ĽS-HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom prijala ponuku víťaza volieb do NR SR strany Smer-SD a spoločne so Slovenskou národnou stranou vytvorili koaličnú vládu.

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. júna 2010 získala ĽS-HZDS 4,32 percenta, neprekročila 5-percentnú hranicu hlasov voličov potrebnú na vstup do NR SR a stala sa mimoparlamentnou stranou. Do parlamentu sa ĽS-HZDS nedostalo ani v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012. Získalo len 0,93 percenta hlasov.

Po druhých neúspešných voľbách dňa 26. apríla 2012 oznámil Vladimír Mečiar svoj odchod z čela ĽS-HZDS na rokovaní straníckeho grémia v Bratislave. Funkcia predsedu mu zanikla 7. septembra 2013 a 12. decembra 2013 vystúpil zo strany. Nového predsedu ĽS-HZDS už nezvolili a na mimoriadnom sneme strany v Žiline dňa 11. januára 2014 sa delegáti strany rozhodli o rozpustení strany. Na čele ĽS-HZDS bol Vladimír Mečiar 21 rokov.

Do histórie sa Vladimír Mečiar zapísal ako zakladateľ druhého samostatného štátu Slovákov

Po parlamentných voľbách v roku 1992 sa ako predseda najsilnejšieho politického subjektu HZDS postavil na čelo národného pohybu a po vyhlásení Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR a priatí Ústavy SR viedol rokovania s predsedom vlády ČR Václavom Klausom o rozdelení centralistickej česko-slovenskej federácie. Rokovania dospeli k ústavnému roudeleniu ČSFR na dva suverénne štáty – Slovenskú republiku a Českú republiku. Mečiarova vláda v rokoch 1993 – 1998 s krátkou prestávkou v roku 1994 zaviedla novú menu – slovenskú korunu, budovala inštitúcie nového štátu a tiež spustila tzv. veľkú privatizáciu štátneho majetku.

Pani Elena Šebová, bývalá novinárka, napísala Vladimírovi Mečiarovi gratuláciu vo forme listu:

Keby sa diali veci podľa mojich predstáv a túžob, v týchto dňoch by noviny, časopisy, rozhlasové a televízne stanice prinášali  pri príležitosti Vašich 75.narodenín  oslavné  hodnotiace články a komentáre na Vás ako na zakladateľa druhej slovenskej štátnosti. Namiesto toho celé desaťročia počúvame nactiutŕhanie  a znevažovanie  Vašej osoby a snahu pohaniť všetko, čo ste ako trojnásobný predseda vlády pre slovenský národ urobili. Dosiaľ mám vo svojej pamäti ten dlhý zápas, ktorý ste viedli voči „protivníkovi“, ktorý mal všetky tromfy v rukách. Bolo treba použiť veľa taktiky, obratnosti v rokovaniach, vhodnej stratégie a úsilia na dosiahnutie vytúženého cieľa  – samostatnosti Slovenska. Nie všetko sa podarilo podľa našich predstáv, ale máme svoj štát, svoje meno, svoje miesto na mape sveta.  Keď sa pred 25 rokmi lámal chlieb a išlo do tuhého, hovorila som si, že aj keby som mala zvyšok života jesť len púpavové listy, aj tak chcem svoj štát. Chvála Bohu, mám čo jesť a na cestách do zahraničia sa pýšim slovenským pasom.

Zakladateľa  prvej Slovenskej republiky obesili a dodnes nevedia na  jeho osobe nájsť  ani byľku pozitívneho. Škoda, že naši politici, novinári, ale ani duchovní nečítali vyčerpávajúcu knihu profesora M. Ďuricu Jozef Tiso  (ktorú mimochodom stále dostať kúpiť vo vydavateľstve Lúč na nám. SNP). Ináč by neopakovali donekonečna komunistické bludy, ktorými nás kŕmili v škole.  Ja vidím určitú paralelu medzi naším prvým prezidentom Dr. Jozefom Tisom a Vami. Obesiť Vás už síce nemôžu, lebo trest smrti sme zrušili, ale nepriatelia všetkého slovenského by Vás najradšej zo všetkých fotografií vyzmizíkovali ako kedysi Clementisa a strčili na zvyšok života do väzenia.  Veru tak. Stokrát opakovaná lož…

Ale našťastie, je ešte v našej vlasti dosť ľudí, ktorí oceňujú Vaše jedinečné a neodškriepiteľné zásluhy na vzniku  štátu, aj keď Vám, na hanbu, doteraz za to žiadne vyznamenanie nedali. Zato ale hojne poodmeňovali metálmi tých, ktorí zubami-nechtami bojovali proti vzniku Slovenskej republiky. Veru, to je veľká hanba!

Vážený a drahý oslávenec,

dovoľte, aby som Vám zaželala dobré zdravie a veľa síl v ďalšom živote  v mene mojom i mojich blízkych, ktorí s nesmiernou radosťou prijali vznik Slovenskej republiky  a za to Vám vyslovujeme veľkú vďaku.

Nech Pán Boh žehná Vaše kroky

S úctou

Elena Šebová

V Bratislave 24. júla 2017

Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk