V strednej Európe sa rodí čoraz menej detí. Neochota založiť si rodinu, slabé spermie, konzumizmus a mnohé ďalšie dôvody

3. novembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Stredná Európa v posledných rokoch trpí výrazným starnutím populácie. Napriek tomu, že čísla Eurostatu hovoria o pomalom zvyšovaní pôrodnosti v celoeurópskom priemere, Slovensko a okolité krajiny sa musia vyrovnať so slabým prírastkom obyvateľstva a so zvyšujúcim sa vekom prvorodičiek.

V prvej polovici tohto roku Európsky štatistický úrad zverejnil dáta z roku 2015, ktoré hovoria, že najviac detí sa rodí vo Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku, Španielsku a Poľsku. Priemerná pôrodnosť je 1,58 dieťaťa na ženu, najvyššia na úrovni 1,96 je vo Francúzsku. Na zachovanie aktuálnej populácie v rozvinutých štátoch bez imigrácie je potrebná pôrodnosť aspoň 2,1 dieťaťa na ženu. Aby sa však počet obyvateľov zvyšoval je v praxi potrebné, aby sa priemerný počet detí na jednu ženu zvýšil na číslo tri.

Najnižšia miera pôrodnosti je v Portugalsku a na Cypre (1,31). V skupine členských štátov s nízkou pôrodnosťou je aj Slovensko, kde v priemere na jednu ženu v roku 2015 pripadalo 1,40 dieťaťa.

V roku 2015 sa v Európskej únii narodilo 5.103.000 detí, čo je o 40-tisíc viac ako v roku 2001. Priemerný vek prvorodičiek je 29 rokov.

Český štatistický úrad nedávno zverejnil čísla za prvý štvrťrok 2017, ktoré takisto potvrdzujú nepriaznivý trend. V Česku za toto obdobie pribudlo iba 247 osôb. V správe sa tiež píše, že ak by sme nebrali do úvahy migráciu zahraničných prisťahovalcov, počet obyvateľov v krajine by poklesol, nakoľko počet narodených detí bol o približne 5000 nižší, než počet zomrelých Čechov.

Odborníci sa zhodujú v príčinách

Dôvodmi takéhoto vývoja sú ekonomická situácia mladých rodín, neustále sa znižujúca úroveň kvality spermií a zvyšujúca sa miera neplodnosti, neochota zakladať rodiny, konzumný spôsob života.

Ak zostaneme pri biologických faktoroch, okrem dramatického poklesu počtu spermií u mužov je problémom aj nižšia pohyblivosť. Mnohé z nich sú geneticky poškodené a ďalšie majú morfologické nedostatky. Takéto poškodenia spermie znemožňujú schopnosť oplodnenia. Odborník Ministerstva zdravotníctva na reprodukciu, Martin Petrenko hovorí, že v súčasnosti má priemerný muž o 80% menej spermií ako tomu bolo pred 15 rokmi. A to kvôli stresu, nezdravej strave, fajčeniu, alkoholu. „Alebo tiež výskyt antibiotík v potrave, alebo o ďalšie pálčivé problémy, ktoré kritizujú ekológovia v dnešnom civilizovanom svete, to všetko má vplyv hlavne na zárodočné bunky,“ doplnil Petrenko v rozhovore pre Aktuality.sk.

Medzi hlavné príčiny patria aj početné ekonomické faktory. Stagnujúcu pôrodnosť a faktické vymieranie národa sa prejavujú nielen v rozpade tradičného modelu rodiny, ale aj v ekonomike. V poslednej dobe sa výrazne znižuje nezamestnanosť, v niektorých regiónoch je tak nízka, že to ekonomike už začína škodiť. Priemysel pociťuje nedostatok ľudí, niektoré výrobné kapacity zostávajú nenaplnené alebo sa musia dopĺňať importom pracovnej sily zo zahraničia. Ekonómovia potom prstom ukázali na jedného z hlavných vinníkov, za súčasný stav môže aj prepad pôrodnosti na začiatku 90. rokov.

Po revolúcií sa rodilo výrazne menej detí, a práve to môže za súčasné starnutie obyvateľstva. Takisto tu hrá dôležitú úlohu stúpajúca priemerná dĺžka života. Úmerne tomu sa zvyšuje skupina dôchodcov, na ktorých musia produktívni ľudia zarábať a tlak na štátny dôchodkový systém tak silnie. V modelovej situácii, keď počet obyvateľov stagnuje a pribúda dôchodcov, celkom logicky ubúda platiteľov daní a odvodov do poistného systému.

Štát potom má dve možnosti, ako na to reagovať, buď zvýšiť dane a odvody alebo zmraziť penzie a výdavky do sociálneho systému. Takýto krok je zase politicky veľmi nepopulárny.

V budúcnosti preto takmer s istotou bude chýbať pracovná sila a zdroje prostriedkov do verejného rozpočtu. Na mnohých miestach nahradia ľudskú prácu inteligentné stroje, zariadenia a roboti, napriek tomu dopyt po ľuďoch a ich práci len tak nezmizne.