Už aj v Macedónsku Albánci opäť vystrkujú rohy. Plánujú referendum o oddelení sa od Macedónska a pripojení k Albánsku

Skopje 20. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Visar Kryeziu)

Pred 15 rokmi sa Macedónsko ocitlo vo víre občianskej vojny, keďže časti miestnych Albáncov nestačí, že existuje Albánsko a že Albánci v Kosove a Metochiji sa snažia o medzinárodné uznanie samostatnosti „Republiky Kosovo“. Radi by k projektu „Veľkého Albánska“ pripojili aj rozsiahle časti Macedónska

Konflikt s Albáncami v Macedónsku tlie pod povrchom i naďalej a občas vytryskuje na povrch ako gejzír. Najnovšie sa v sociálnych sieťach objavila informácia o ďalšej albánskej provokácii namierenej proti Macedónsku. Na 28. novembra, ktorý si Albánci vybrali za „deň albánskej vlajky“, ohlásili macedónski Albánci uskutočnenie referenda o oddelení časti macedónskeho územia, kde žijú aj Albánci a ktoré si nazvali Ilyrída, od Macedónska a jej pripojenie k Albánsku. Autor článku môže potvrdiť, že v skutočnosti majú mnohí Albánci v Macedónsku „deň albánskej vlajky“ každý deň. Príkladom je obec Kolari na západe Macedónska, kde vlaje na domoch a pred nimi obrovské množstvo albánskych štátnych vlajok, pričom viaceré z nich majú naozaj megarozmery. Mnohí Albánci v Macedónsku sa vôbec netaja tým, že Macedónsko nepovažujú za svoj štát.

Reklama

Hnutie za oddelenie „Ilyrídy“ sa začalo v Macedónsku osobitne aktívne prejavovať v priebehu niekoľkých posledných rokov. Vodca hnutia „Republika Ilyrída“ Muhamed Chalili uverejnil deklaráciu tejto protištátnej organizácie pred dvoma rokmi, v septembri 2014.

Organizátori referenda vyhlásili: Tetovo, Kičevo, Struga, Bitola, Gostivar, Skopje a Ochrid musia byť pripojené k Albánsku.

Reklama

Ako vidíme, apetít macedónskych Albánov naozaj nepozná hraníc. Radi by k Veľkému Albánsku pripojili ešte aj hlavné mesto Macedónska Skopje, ba i naozajstnú perlu Macedónska i celého slovanstva, posvätný Ochrid, ktorý na Balkáne často nazývajú aj slovanským Jeruzalemom. Ochrid a Ochridské jazero boli centrom veľkej misie svätého Klimenta Ochridského a svätého Nauma Ochridského, ktorí zosnuli na začiatku 10. storočia, svätý Kliment práve pred 1100 rokmi. Ich sväté ostatky sa dosiaľ nachádzajú v pravoslávnych chrámoch pri Ochridskom jazere a s modlitbou a nádejou na veľkú pomoc ich navštevujú zástupy pútnikov z celého sveta. Svätí Kliment a Naum boli dvaja z najvýznamnejších učeníkov svätých Cyrila a Metoda, ktorí boli vyhnaní z našej krajiny po zosnutí svätého Metoda a potom vykonali obrovskú misiu na slovanskom Balkáne.

Vladimír Mohorita

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.