Môj profil 
Predplatné
Konflikt s Albáncami v Macedónsku tlie pod povrchom i naďalej a občas vytryskuje na povrch ako gejzír. Najnovšie sa v sociálnych sieťach objavila informácia o ďalšej albánskej provokácii namierenej proti Macedónsku. Na 28. novembra, ktorý si Albánci vybrali za „deň albánskej vlajky“, ohlásili macedónski Albánci uskutočnenie referenda o oddelení časti macedónskeho územia, kde žijú aj Albánci a ktoré si nazvali Ilyrída, od Macedónska a jej pripojenie k Albánsku. Autor článku môže potvrdiť, že v skutočnosti majú mnohí Albánci v Macedónsku „deň albánskej vlajky“ každý deň. Príkladom je obec Kolari na západe Macedónska, kde vlaje na domoch a pred nimi obrovské množstvo albánskych štátnych vlajok, pričom viaceré z nich majú naozaj megarozmery. Mnohí Albánci v Macedónsku sa vôbec netaja tým, že Macedónsko nepovažujú za svoj štát.
Hnutie za oddelenie „Ilyrídy“ sa začalo v Macedónsku osobitne aktívne prejavovať v priebehu niekoľkých posledných rokov. Vodca hnutia „Republika Ilyrída“ Muhamed Chalili uverejnil deklaráciu tejto protištátnej organizácie pred dvoma rokmi, v septembri 2014.
Organizátori referenda vyhlásili: Tetovo, Kičevo, Struga, Bitola, Gostivar, Skopje a Ochrid musia byť pripojené k Albánsku.
Ako vidíme, apetít macedónskych Albánov naozaj nepozná hraníc. Radi by k Veľkému Albánsku pripojili ešte aj hlavné mesto Macedónska Skopje, ba i naozajstnú perlu Macedónska i celého slovanstva, posvätný Ochrid, ktorý na Balkáne často nazývajú aj slovanským Jeruzalemom. Ochrid a Ochridské jazero boli centrom veľkej misie svätého Klimenta Ochridského a svätého Nauma Ochridského, ktorí zosnuli na začiatku 10. storočia, svätý Kliment práve pred 1100 rokmi. Ich sväté ostatky sa dosiaľ nachádzajú v pravoslávnych chrámoch pri Ochridskom jazere a s modlitbou a nádejou na veľkú pomoc ich navštevujú zástupy pútnikov z celého sveta. Svätí Kliment a Naum boli dvaja z najvýznamnejších učeníkov svätých Cyrila a Metoda, ktorí boli vyhnaní z našej krajiny po zosnutí svätého Metoda a potom vykonali obrovskú misiu na slovanskom Balkáne.
Vladimír Mohorita
