Kyjev/Moskva 4. júna 2017 (HSP/Foto: Twitter)
V nedávnom rozhovore v Paríži pre francúzsky denník Le Figaro Vladimír Putin spomenul príklady starých dobrých vzťahov Ruska a Francúzska. Pripomenul, že pred pomaly 1000 rokmi ruská kňažná Anna bola kráľovnou Francúzska
Táto na prvý pohľad nevinná fráza vyvolala obrovskú búrku nevôle v radoch najvyšších ukrajinských predstaviteľov. Pobúrilo ich to, že ruský prezident „ukradol“ Ukrajine „ukrajinskú kňažnú“ Annu. Čo sa vlastne stalo? Vo svojom rozhovore pre Le Figaro Putin spomenul Annu Jaroslavnu (Annu Kyjevskú), manželku francúzskeho kráľa Henricha I. ako ruskú kňažnú, dcéru ruského veľkokniežaťa Jaroslava Múdreho. Ako manželka francúzskeho kráľa 10 rokov bola kráľovnou Francúzska. Okrem toho, že ovplyvňovala svojho manžela a zanechala tak svoje „stopy“ vo francúzskej histórii a politike, bola zakladateľkou minimálne dvoch veľmi významných európskych dynastií – Bourbonovcov a Valoisovcov. Mimochodom, jedna z nich dodnes vládne v Španielsku. Kráľom Španielska je v súčasnosti Felipe VI de Borbón y Grecia.
Tiež je známe, že ukrajinskí politici, historici a iní odborníci za historické územie Ukrajiny považujú jej súčasné teritórium a dokonca aj „okolité regióny“. Podľa niektorých ukrajinských odborníkov Ukrajina existuje už vyše tisíc rokov a voľakedy mala väčšie územie ako Veľkomoravská ríša… V súlade s tým mnohé zahraničné historické osobnosti mali byť Ukrajinci: veď sa nachádzali na „ukrajinskom“ území, to znamená, že boli Ukrajincami.
A pretože Anna Jaroslavna bola dcérou Jaroslava Múdreho, kyjevského kniežaťa, dlhšie žila v Kyjeve, musela byť stopercentnou Ukrajinkou, ako aj samotné knieža Jaroslav Múdry. Darmo súčasným ukrajinským politikom, historikom a iným „expertom“ budete vysvetľovať, že pred 1000 rokmi o žiadnej Ukrajine nebolo ani chýru, ani slychu. A preto podľa nich Anna Jaroslavna bola Ukrajinka a Putin im „ukradol“ francúzsku kráľovnú…
Ako jeden z prvých sa o tejto “krádeži” vyjadril prezident Petro Porošenko. Obvinil Putina, že sa pokúsil “prepašovať ukrajinskú kňažnú do ruskej histórie”. Viacerí ukrajinskí politici potom opakovali výrok prezidenta, ktorý tvrdil, že Putin ohrozil „ukrajinské hlboké historické korene a pokúsil sa prepísať ukrajinských hrdinov do ruského zoznamu…“
Ukrajinský minister zahraničia Pavel Klimkin tiež kritizoval ruského prezidenta, ktorý, podľa neho, Ukrajine „ukradol“ kňažnú Annu Kyjevskú. Na svojom Twitteri pohrozil, že sa Putinovi pomstí tým, že vyhlási slávneho ruského básnika Alexandra Puškina za Ukrajinca. Dokonca našiel aj dôvod, ako to zariadiť: “Budem považovať Puškina za Ukrajinca. Nakoniec, veď ukrajinská Odesa a Krym veľakrát povzbudzovali jeho tvorivú genialitu,” vysvetlil Klimkin.
Puškina, samozrejme, inšpirovala Odesa a Krym, sotva mohol pred 200 rokmi tušiť, že niekto označí Odesu a Krym za neruské územie… Ale aj v opačnom prípade, keby niečo také tušil, nestal by sa z neho Ukrajinec. Vieme, že chute, vášne a priazne ovplyvňujú veľa vecí, ale nie vždy, nie všade a nie vo všetkom.
Napríklad, všeobecne je známe, že Sir Winston Leonard Spencer-Churchill mal veľmi rád ruský (sovietsky) koňak, ktorý tiež určite, používajúc výrok Pavla Klimkina, „povzbudzoval jeho tvorivú genialitu…“ Napriek tomu Winstona Churchilla nik nepovažoval a nepovažuje za Rusa…
Ale vráťme sa do obdobia spred 1000 rokov. Kto bola Anna Jaroslavna alebo Anna Kyjevská? Narodila sa v r. 1032 (podľa inej verzie v r. 1036) a bola to najmladšia z troch dcér Jaroslava Múdreho, kniežaťa Rostovského (987-1010), Novgorodského (1010-1034) a Kyjevského (1016 – 1018). V r. 1051 sa vydala za francúzskeho kráľa Henricha I. a desať rokov (1051-1060) až do smrti svojho manžela bola kráľovnou Francúzska. Zomrela niekedy medzi r. 1075 až r. 1089.
Ukrajinský prezident, minister zahraničia a iní sa trochu mýlia s odhadom, kedy sa vlastne začala história Ukrajiny a preto veselo „privatizujú“ osobnosti cudzej národnej histórie. Za všetky drobné postačí, že niektorí ukrajinskí „experti“ tvrdia, že aj Alexander Macedónsky bol Ukrajinec…
Samozrejme, Ukrajina ako štát alebo aspoň nejaké územie, na ktorom potom vznikol daný štát, tiež má svoju históriu, ktorá sa však začala oveľa neskôr, ako to tvrdia súčasní ukrajinskí politici a historici.
O histórii Ukrajiny, samozrejme, sa dá napísať veľká kniha. Zajtra sa aj pokúsime veľmi stručne pripomenúť hlavné etapy ukrajinskej štátotvorby. Hlavne si trochu viac posvietime na obdobie pred a po r. 1654.
Eugen Rusnák