Tatranské lesy naďalej hynú. Jednou z príčin je aj aktivista Juraj Smatana

Vysoké Tatry 31. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR – Pavol Bendík)

Po veternej kalamite v roku 2004 sa vo Vysokých Tatrách na popadaných stromoch extrémne premnožil podkôrny hmyz. Kvôli protestom aktivistov dostali lesníci Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) oficiálny zákaz vyťažiť drevo, aby si príroda poradila so situáciou sama. V súčasnosti sú ale napadnuté už aj predtým zdravé stromy, dochádza k erózii pôdy a k vysychaniu vodných zdrojov

“Viac ako desať rokov sa prizeráme, ako nám tatranské lesy doslova zomierajú pred očami. V dôsledku invázie podkôrneho hmyzu vo vyschnutom mŕtvom lese nastáva erózia pôdy, vysychajú studničky a horské potoky. Nastal čas konať,” vyhlásila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Vysoké Tatry si bez lesov nikto z nás nevie a ani nechce predstaviť. “Vysokohorské tatranské lesy sú symbolom Slovenska. Chránia svahy pred pôdnou eróziou, regulujú vodné pomery horského prostredia, sú zdrojmi pitnej vody, zmierňujú výkyvy horského počasia a vytvárajú kvalitné ovzdušie. Sú domovom mnohých vzácnych živočíchov a rastlín. Historicky slúži ľuďom a mali by s nimi žiť v súhre. Aby ich ľudia mohli využívať na relax, turistiku, šport, liečbu,” vraví ministerka.

“Lykožrúta musíme predbehnúť, nájsť ho aktívneho v stromoch. To je kľúč k tomu, aby sme pomohli prírode,” hovorí Ján Slivinský zo Štátnych lesov TANAP-u. To je názor lesníka, ktorý chce čo najviac zabrániť rozšíreniu nebezpečného podkôrneho hmyzu na základe dlhoročných skúseností. Ochranári sú však za pasívny prístup, čiže bezzásahovosť na celom území Tatranského národného parku.

Ani ministerke nie je jedno, čo sa s lesnými porastmi vo Vysokých Tatrách deje. Bude preto iniciovať okrúhly stôl s odborníkmi z oblastí lesníctva aj ochrany životného prostredia, aby sa dosiahla vzájomná rozumná dohoda v zachovaní lesných plôch v našich veľhorách.

Ako pripomína portál napalete.sk, jedným z aktivistov, vinou ktorých sa zabránilo zásahu proti lykožrútom a ťažbe v postihnutých lesoch, je aj známy lovec konšpirátorov Juraj Smatana, ktorý vtedy pôsobil v združení mimovládnych ochranárskych zoskupení Ekofórum. “Lykožrúty nezničia slovenské smrekové lesy. To je falošný obraz, že lykožrút zožerie Tatry, potom zožerie Malú Fatru a potom bude pokračovať na Bratislavu. Tento alebo budúci rok sa začne podkôrniková kalamita oslabovať,” povedal Smatana v roku 2007 pre denník Pravda. Lykožrút totiž nenapadol len postihnuté časti lesov, ale aj zdravé stromy.