Symbol národného obrodenia je doma: Prsteň Jany z Arku sa vracia do Francúzska.

Paríž 8. marca 2016 (HSP/Foto: fr.rt)

“Neviem čítať ani písať, tak prečo márnime čas, keď Francúzsko trpí?”- Jana z Arku.

Ak ste niekedy navštívili alebo navštívite mesto Rouen ležiace v malebnej Normandii, budete mať pocit, že ste sa vrátili v čase o niekoľko storočí naspäť. Mesto si do dnešných čias zachovalo svoj stredoveký ráz, úzke stredoveké uličky, majestátna gotická katedrála, kvitnúce záhrady, v ktorých mizne uponáhľanosť súčasného sveta… Ale budete mať ešte jeden silný dojem. Kamkoľvek sa poberiete, narazíte na stopy svätice, ktorej duch je v meste stále prítomný. Či už sú to obchodíky, kaviarne, ulice alebo múzeum, ktoré nesú jej meno, alebo miesta, kde vnútorným zrakom môžete sledovať poslednú etapu jej života: väzenie, odsúdenie a nakoniec krutú smrť. To všetko je súčasťou príbehu mladučkej nevzdelanej sedliackej dievčiny, ktorá svojou odvahou a bezmedznou dôverou v Boha uspela tam, kde aj mocní, vzdelaní a vplyvní zlyhali: zachrániť drancované, krvácajúce a demoralizované Francúzsko.

Príbeh tejto mladučkej dievčiny, ktorá sa svojou láskou k Francúzsku stala hybnou silou, ktorá zvrátila anglickú okupáciu Francúzska, je súčasťou francúzskeho národného i náboženského povedomia. Jana, ktorá bola v roku 1920, niekoľko storočí po svojej smrti vyhlásená za svätú, sa stala oficiálnou patrónkou Francúzska, ale aj veľmi silným symbolom. A to symbolom stále aktuálnym.

Do Francúzska sa po prvýkrát od upálenia Panny Orleánskej v roku 1431 vracia prsteň, ktorý jej počas súdneho procesu ukradol biskup Cauchon. Biskup, veľký priateľ Angličanov, ktorý pod rúškom náboženstva poslal Janu na smrť v politickom procese. Biskup predstieral, že prsteň zdobený tromi krížmi a nápisom “Ježiš Mária” používala Jana ako čarodejnica na falošné uzdravovanie a jednoducho jej ho skonfiškoval. Prsteň neskôr daroval, alebo predal anglickému kardinálovi Henry Beaufortovi. Prsteň od tej doby neopustil anglickú pôdu. Až do tohto roku.

Vo februári 2016  Jacques Trémolet de Villers, autor knihy o  súdnom procese s Janou, upozornil svojho priateľa Phillipa de Villiers, že prsteň bude v Anglicku daný do dražby aukčným domom Timeline Auctions of London. Ten následne upozornil svojho syna Nicolasa, prezidenta Puy du Fou, obrovského zábavného parku tématicky zameraného na históriu resp. stredovek. Ten sa rozhodol prsteň kúpiť, avšak zostávalo mu menej než 36 hodín na to, aby zhromaždil dostatok peňazí. Park ako právnická osoba mohol vložiť maximálne 80 000 eur, preto sa rozhodol obrátiť s výzvou na verejnosť, vďaka ktorej sa podarilo nazbierať až 350 000 eur. Prsteň začínal na vyvolávacej hodnote 19 051 eur a v sále sa o neho strhla nevídaná bitka. Víťazom sa nakoniec stal Puy de Fou , ktorý zaplatil 376 833 eur. Podľa denníka Le Figaro, ktorý odkryl identitu kupca a zároveň príbehu venoval podrobný článok, hovorca aukčnej siene vyjadril uspokojenie slovami “Vracia sa do Francúzska”. Do krajiny kde spočíva prach jeho majiteľky…

Prsteň bude prijatý pri slávnostnej ceremónii 20. marca v Puy du Fou. Následne bude vystavený pre  verejnosť v priestoroch parku.” Je potrebné, aby ho každý videl. Nezabúdajme na to, že Jana z Arcu je patrónkou Francúzska!”, cituje Le Figaro Nicholasa de Villiers.

Otázkou je, prečo sa v tejto záležitosti nengažovali štátne inštitúcie Francúzka. Prsteň vďaka svojej symbolike určite patrí do historického dedičstva krajiny a vhodnejšie miesto by pre neho bolo v múzeu, než v zábavnom parku. Mnohí Francúzi vnímajú návrat artefaktu, ako symbol obrody, obrody lásky k národu a vlasti. Často i v kontexte súčasného  diania  ako odporu voči ideologii multikulturalizmu a s tým súvisiacej živelnej migrácii. “Vracia sa v pravý čas”, konštatuje jeden z čitateľov…

Katarína Hanzlíková