Praha 15. februára 2016 (HSP/Foto: TASR-Michal Svítok)
Dnes v Prahe prebieha stretnutie krajín Vyšehradskej štvorky (V4) Českej republiky, Slovenska, Poľska a Maďarska spolu s prizvanými zástupcami krajín s Macedónska a Bulharska. Čomu sa bude venovať?
Český rozhlas z tejto príležitosti priniesol rozhovor s domácim premiérom Bohuslavom Sobotkom. Podľa neho bude na zasadnutí spomínaná hlavne migračná kríza a možný odchod Veľkej Británie z Európskej únie, tzv. Brexit. V poslednej dobe aktuálna otázka rozširovania NATO do východoeurópskych krajín by rezonovať nemala. Dominantnou témou je totiž budúcnosť Európskej únie.
Sobotka podotkol, že V4 podporuje jej rozširovanie o krajiny ako je Srbsko, Macedónsko či Albánsko, s ktorými má intenzívne kontakty. V4 nechce byť vnímaná len ako zoskupenie, ktoré má záujmy iba vo svojom regióne. Chce byť tiež schopnou pomenovávať európske problémy, navrhovať vlastné alternatívy riešenia a hovoriť o témach, o ktorých západné krajiny ani hovoriť nechcú.
Aj v oblasti migračnej krízy V4 navrhovala od začiatku riešenia, ku ktorým sa teraz uchyľuje celá Európa. Na otázku, že Nemecko znepokojene vníma dnešné stretnutie krajín V4 spolu s Macedónskom a Bulharskom, Sobotka vraví, že znepokojené by mali byť skôr krajiny západného Balkánu z prúdu migrantov. Preto tá prítomnosť Macedónska a Bulharska, aby sa aj táto vec prerokovala.
Balkánske krajiny majú totiž strach z toho, keď Grécko nebude schopné plniť svoje povinnosti a Nemecko a prípadne aj Rakúsko uzavrú svoje hranice. Vtedy by Balkán ostal v celom tomto dianí osamotený a podľa Sobotku by mohlo dôjsť k prebudeniu tých animozít, ku ktorým došlo rozpadom bývalej Juhoslávie.
Sobotka zvýrazňuje, že v prvom rade sa musia dodržať tie dohody, ktoré sa prijali. Musí teda naplno fungovať schengenská hranica medzi Gréckom a Tureckom. “Záložná” schengenská hranica na severe Grécka s Macedónskom a Bulharskom by mala prísť na rad až vtedy, keď sa Nemecko alebo Rakúsko rozhodnú uzavrieť svoje hranice.
O tomto “záložnom pláne” sa Sobotka telefonicky zhováral s rakúskym kancelárom Wernerom Faymannom. “Obaja predsedovia vlád sa zhodli na naliehavej potrebe regulácie migračného tlaku, zapojení západného Balkánu do riešenia migračnej krízy a nutnosti spoločného európskeho koordinovaného postupu,” podáva slová českého hovorcu vlády Martina Ayrera idnes.cz.