Slovensko sa na ceste obnovenia slovanstva dostáva do popredia. Projekt Slovanský svet a festival Slavica poznajú už v celej Európe

Nitra 5. augusta 2017 (HSP/Foto:Slavica a ER)

V stredu a vo štvrtok sme vám sprostredkovali rozhovor o slovanstve (viac TU) a o činnosti občianskeho združenia Slavica (viac TU). Dnes sa porozprávame o najvýznamnejších projektoch tohto združenia, ktoré poznajú už v celej Európe a sú čoraz populárnejšie. 

Predseda Slavice Miloš Zverina a tajomníčka združenia Alena Zverinová uviedli, že bezpochyby dvoma najväčšími projektmi Slavice sú: medzinárodný folklórny festival SLAVICA FESTIVAL a medzinárodná motorkárska akcia Slovanský svet.

„Naše združenie, pochopiteľne, v spolupráci s mestom Nitra zorganizovalo už po 9. krát  v meste pod Zoborom medzinárodný folklórny festival SLAVICA FESTIVAL 2017. Ukončili sme tak trojdňové mestské slávnosti Nitra, milá Nitra. 5.júla o 17.30 sme otvorili festival so sprievodom Slovanov cez pešiu zónu v Nitre až k pódiu na Svätoplukovom námestí. Je to tradičné, každoročné stretnutie folklórnych súborov zo slovanských štátov. Na Slavica festivale predstavili svoju hudbu, kroje a kultúru,“ povedala Alena Zverinová.

Každý festival, aj keď tematika je dosť podobná, predsa je niečím trochu iný. Čím bol zaujímavý tohtoročný festival, aké perličky mal?

„Tento rok naše združenie obohatilo festival o sprievod krojovaných kultúrnych súborov, o Školu slovenského ornamentu a exteriérovú výstavu Čaro slovenského ornamentu. Tradícia týchto festivalov pretrváva od r. 2009, kedy sme po prvý krát zrealizovali daný projekt, a zistilo sa, že to bol veľmi vydarený nápad. Tento festival nám pomáhajú pripravovať a uskutočňovať ľudia, ktorí sú zanietení do kultúry, našich tradícií, zvykov, slovanstva. Napríklad, každoročným moderátorom festivalu je Drahoš Daloš, podpredseda o.z. Slavica, folklorista a výrobca tradičných slovenských hudobných nástrojov,“ pripomenul Miloš Zverina.

Všimli sme si, že tento rok na pódiu na Svätoplukovom námestí v Nitre tiež bola V-štvorka, ale trochu iná – slovanská…

„Áno, dá sa to tak povedať. Svätoplukovo námestie aj tento rok ožilo slovanskou kultúrou. Na jednom pódiu sa stretli v rámci podujatia štyri súbory. Z Bieloruska k nám zavítal Folklórny súbor Ricki Kuferak, z Poľska Folklórny súbor  SPOD KIKULI, z Moravy k nám pricestoval Folklórny súbor Pajtáši a cimbalová muzika Stužka, no a domácim hosťom zo Slovenska bol Folklórny súbor Vepor z Klenovca. Takže ozaj na pódiu bola V-štvork, ale slovanská… Veď bol to festival slovanskej kultúry,“ podčiarkla Alena Zverinová.

Zaujali návštevníkov festivalu aj iné aktivity? Veď okrem koncertu folklórnych súborov zorganizovali ste aj rad iných akcií.

„Počas festivalu, na Svätoplukovom námestí v Nitre  súbežne prebiehala výstava ČARO SLOVENSKÉHO ORNAMENTU a výtvarný seminár ŠKOLA SLOVENSKÉHO ORNAMENTU, kde si naši najmenší mali možnosť vyskúšať svoje zručnosti pri tvorbe a maľovaní slovenských ornamentov. Pôvodná myšlienka projektu, ktorá pretrváva aj dodnes    je nasledovná: stretávanie súborov zo slovanských krajín, aby ukázali svoju kultúru v Nitre, počas Cyrilo-metodských dní a aby ľudia pochopili, že máme spoločné korene a aby sme utužovali slovanskú vzájomnosť, stretávali sa a spolupracovali na kultúrnej báze,“ podčiarkol  Miloš Zverina.

Veľkú popularitu získala aj ďalšia vaša akcia – Slovanský svet alebo Cesty slovanského priateľstva. Vieme, že na tomto projekte s vami spolupracuje a známa a obľúbená na Slovensku skupina ruských motorkárov Noční vlci.

„Podujatie Slovanský svet je pokračovaním projektu z minulého roku, kedy naše združenie,   slovenskí motorkári a motorkársky klub Noční vlci z Moskvy na svojich zastávkach počas jazdy naprieč slovanskými krajinami kládli vence k pamätníkom padlým hrdinom, sadili lipy priateľstva, odhaľovali pamätné tabule, zúčastňovali sa na spomienkových a kultúrnospoločenských podujatiach a upevňovali tak vzťahy medzi Slovanmi a slovanskými krajinami. Tento rok naše združenie spolu so slovenskými motorkármi pripravilo pokračovanie projektu  v Alekšinciach a Zlatých Moravciach pri Nitre,“ pripomenula Alena Zverinová.

Tieto akcie sa tiež uskutočnili prakticky v rámci Cyrilo-metodských slávností. Ako prebiehali a či bol o ne veľký záujem verejnosti?

„Samozrejme, že bol. Svedčí o tom aj hojný počet ľudí, ktorí sa na týchto podujatiach zúčastnili. Najprv 4.júla naše občianske združenie Slavica spolu so slovenskými motorkármi a obcou Alekšince zasadili už 29. v poradí lipu slovanskej vzájomnosti pri obecnom úrade v Alekšinciach. Podujatie moderoval starosta obce Alekšince Radoslav Ťapušík a príhovor mal, samozrejme, aj ja ako predseda občianskeho združenia Slavica. Okrem kultúrneho programu, ktorý zabezpečila obec, prostredníctvom vystúpenia miestneho speváckeho súboru, spestril podujatie folklórny súbor z Bieloruska Ricki Kuferak. Vládla tam veľmi príjemná atmosféra, akcia oslovila všetky generácie. Na záver sme spolu, všetci účastníci slávnostne vysadili lipu slovanskej vzájomnosti a ukončili tak ďalšiu etapu nášho projektu,“ povedal Miloš Zverina.

A ako to bolo v Zlatých Moravciach?

„Už o 24 hodín, 5. júla, sme sa zúčastnili na sadení lipy slovanskej vzájomnosti v Zlatých Moravciach. Lipu v rámci putovnej akcie SLOVANSKÝ SVET zasadili motorkári z niekoľkých slovanských štátov – zo Slovenska, Česka, Ruska, Slovinska, Srbska a Ukrajiny. Podujatie moderovala a všetkých hostí privítala PaedDr. Klaudia Ivanovičová, manažérka kultúry v Mestskom stredisku kultúry a športu v Zlatých Moravciach. Účastníkom podujatia sa prihovoril aj zástupca primátora mesta, Ing. Marek Holub a predseda Slavice Miloš Zverina. Na podujatí vystúpil aj detský folklórny súbor Zlatňanka zo Zlatých Moraviec a folklórny súbor Ricki Kuferak z Bieloruska. V závere podujatia všetci spoločne zasadili a poliali lipu slovanskej spolupráce a vzájomnosti,“ poznamenal Miloš Zverina.

Čo ste chceli dosiahnuť, čo ste chceli povedať obyvateľom Slovenska a Slovanom z iných slovanských krajín?

„Naďalej sme presvedčení, že Slovania majú spoločné korene, a my by sme chceli, aby mali aj spoločnú budúcnosť. Posolstvo zostáva: My nechceme medzi sebou bojovať, my chceme aby národy v Európe žili v miery, aby sa spoznávali svoje kultúry, vzájomne sa rešpektovali a aby ich čakala pekná budúcnosť”, zdôraznil Miloš Zverina.

Eugen Rusnák