Slniečkari vytvorili novú definíciu fašizmu. Konečne im tam zapadá každý nepriateľ režimu

Bratislava 24. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Fašizmus je všeobecne definovaný ako “najviac otvorene teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších elementov finančného kapitálu”. Keďže do tejto definície tzv. “bežní extrémisti”, ktorých chce ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská postihovať cez momentálne prerokúvanú novelu trestného poriadku, akosi nezapadajú, rozhodol sa spolupracovník denníka SME Mikuláš Sliacky, pretvoriť definíciu fašizmu a vytvoril novú všeobjímajúcu definíciu fašizmu, do ktorej už nepriatelia režimu zapadnú.

Takže po novom ak nemáte radi EÚ, západnú Európu a USA, stávate sa podľa jeho definície fašistom. Fašizmom je podľa Sliackeho paradoxne aj uctievanie boľševického Ruska, ktoré porazilo fašizmus v druhej svetovej vojne a samozrejme ak ste proti migrácii, ste fašistom tiež.

Čo je fašizmus podľa Sliackeho:

Ako vidieť, človekom obhajujúcim fašizmus je prakticky každý, kto má iný názor ako Mikuláš Sliacky, bývalý redaktor a karikaturista normalizačného časopisu Roháč. Normalizačný ideologický pracovník Sliacky, tak len vymenil povolený promoskovský názor za proamerický. A ako každý horlivý podporovateľ systému, si robí nadprácu svojou angažovanosťou a nálepkovaním každého, kto sa vzpiera dnešnej vrchnosti.

O ľuďoch, ktorí slúžia systému, sa vyjadril známy komentátor Ľubomír Huďo, ktorý o treťosektorových udavačoch typu Smatana a Benčík povedal nasledovné:

Mám bohaté skúsenosti s ľuďmi, ktorých hrdinstvo spočíva v tom, že slúžia systému a ťažia z jeho ideologickej a právnej ochrany. Ľudia ako Benčík mi pripomínajú postavičky na spôsob niekdajších PS VB – Pomocná stráž Verejnej bezpečnosti v čase vlády komunistickej strany. Boli to ľudia slabšej duchovnej úrovne, ale mali pocit, že pomáhajú ideálnemu systému a zároveň niečo znamenajú.  Také typy človeka ako Benčík plnia dnes úlohu  Pomocnej stráže americkej ambasády alebo tajnej služby – sliedia, špicľujú a udávajú s pocitom výnimočnosti, moci a vlastnej dôležitosti. Navyše keď im dajú priestor presstitúti z hlavného mediálneho prúdu, a dokonca aj prezidentská kancelária, tak bezvýznamná osôbka sa stáva akožeosobnosťou, ale to je už vizitka súčasnej ideologickej mašinérie. Každá doba má svojich systémových lokajov a užitočných idiotov. Preto nimi možno len pohŕdať a v lepšom prípade ich poľutovať.