Severo-južné plynové prepojenie cez Slovensko sa stáva realitou. Eustream spustil prevádzku slovensko-maďarského plynovodu

Bratislava 6. júla 2015 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Eustream spustil komerčnú prevádzku slovensko-maďarského plynovodu. „Prekážky, ktoré na maďarskej strane bránili spusteniu plynovodu do prevádzky, boli  odstránené,“ oznámil hovorca slovenského prepravcu – spoločnosti Eustream Vahram Chuguryan

To sa stalo skutočnosťou po tom, ako maďarský subdodávateľ dokončil časť chýbajúceho potrubia. Slovensko tak má prístup k LNG terminálom v Chorvátsku. Problematická bola najmä časť sekcie prechodu rieky Ipeľ vybudovanú medzi obcami Slovenské Ďarmoty a Balassagyarmat. Išlo o časť potrubia prechádzajúceho popod rieku Ipeľ, ktorého výstavbu, aj na slovenskom území, realizoval maďarský subdodávateľ vybraný spoločnosťou Magyar Gaz Tranzit. Pripomenieme, že plynovod oficiálne spustili do prevádzky slovenský premiér Robert Fico a maďarský predseda vlády Viktor Orbán ešte koncom marca tohto roka.

Vtedy slovenský premiér prízvukoval, že Slovensko nebude mať k dispozícii len rakúske a české prepojenie, ale bude mať k dispozícii aj prepojenie slovensko-maďarské, čo našej krajine umožní postupne sa napojiť na plynový koridor v Poľsku a potom smerom dole z Maďarska ísť ešte hlbšie na juh. Potvrdil, že severo-južné prepojenie sa stáva realitou. Okrem Poľska tak už aj Slovensko získalo prístup k LNG terminálu v Chorvátsku. Maďarsko  naopak získalo prístup k západoeurópskym plynovým sieťam.

Obojsmerný plynovod s celkovou dĺžkou 113 kilometrov, z toho 94 kilometrov na území Maďarska a 19 kilometrov na slovenskom území, prepojil vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Tento slovensko-maďarský plynovod ponúka trhu prepravnú kapacitu v objeme 4,5 miliardy metrov kubických plynu ročne v smere zo Slovenska do Maďarska na pevnej báze. V opačnom smere je k dispozícii prerušiteľná kapacita vo výške 1,8 miliardy metrov kubických ročne. Výstavba stála 170 miliónov eur, z toho na slovenskej strane asi 21 miliónov eur. Projekt podporila aj Európska únia, a to v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu sumou 30 miliónov eur.