Ruský prezident v Ázii ukázal, kto je tiger. Japonci a Korejci to pochopili

Washington 9. september 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev)

Rozhovory Vladimíra Putina s predstaviteľmi ázijských štátov, najmä z Južnej Kórey a Japonska, zanechali zvláštny pocit

Nešlo samozrejme o plány politickej a ekonomickej spolupráce, ale o to, že komplimenty hláv ázijských štátov ruskému prezidentovi pôsobili ako až príliš nápadné lichôtky: či už sa jednalo o japonského premiéra s jeho obdivom k Putinovmu judu alebo o kórejského prezidenta, ktorý ho prirovnal k tygrovi amurskému.

To vyvoláva otázky o tom, čo je za týmto otvoreným zbožňovaním.

Odpoveď na túto otázku, aj keď je zložená z niekoľkých bodov, je zrejmá. Spolu s tým ale stojí za to, aby sme ju nahlas prebrali a pripomenuli si, “ako ľudia žijú” a že reálie, ktoré vnímame ako samozrejmosť, môžu byť nepredstaviteľným prepychom a terčom závisti obrovskej časti sveta, a to aj zo strany veľmi vyspelých a bohatých štátov.

Znamená to, že Rusko má v dnešnom svete jedinečný a veľmi vzácny zdroj – suverenitu. Naviac je príkladom toho, že strata suverenity môže byť obnovená napriek odporu najsilnejších svetových síl.

Pre Japonsko a Južnú Kóreu je to najvážnejšia otázka, omnoho závažnejšia ako pre ktorúkoľvek inú krajinu na svete. Sú to úspešné, bohaté a rozvinuté krajiny, ale zároveň sú to fakticky kolónie, riadené zo zámorského centra.

Donedávna sa to dalo ignorovali – a aj to ignorovali. Práve ázijskí tigri boli v posledných desaťročiach príkladom úspešného vývoja, ktorý tak často uvádzali ruskému obyvateľstvu ako príklad.

Kedysi v osemdesiatych rokoch sa zdalo, že Japonsko hospodársky dobyje celý svet. Hollywood dokonca točil filmy o japonskej hrozbe. Kde je tá hrozba teraz? Už dávno neexistuje. Existuje len japonská ekonomika, ktorá za viac ako desať rokov nemôže prekonať svoje problémy, ku ktorým jej do veľkej miery pomohol americký suverén.

No a spomienky na to, ako Američania tlačili na najsilnejšieho konkurenta spoločnosti Apple – kórejský Samsung – sú stále čerstvé (a ešte nie sú minulosťou).

A dokonca finančno-ekonomický “tribut”, ktorý USA vyberajú od svojich “vazalov”, nie je nič v porovnaní s hroznou cenou za ich podriadenosť, ktorá im hrozí práve teraz.

Zato Rusko, aj s určitou dávkou zvedavosti, môže sledovať roztočenú špirálu vojensko-politického napätia na Kórejskom polostrove. Nie je to náhoda, že sa nad tým niekto poškľabuje, pretože pre ruský generálny štáb takto vzniknutá situácia predstavuje unikátnu možnosť pre tvorbu scenárov využitia jadrových zbraní bez toho, aby bezpečnosť Ruska bola priamo ohrozená. Dokonca aj v prípade toho najhoršieho vývoja ruskému Ďalekému východu nič nehrozí. Inak sú na strane Ruska samé výhody.

Je to ale Rusko

Pre ostatné ázijsko-tichomorské krajiny táto situácia poskytuje reálnu perspektívu jadrovej vojny a strašného masakru, pretože vzájomnú historickú nenávisť tam k sebe navzájom prechovávajú všetci. Japonsko a Južná Kórea sú z pochopiteľných dôvodov v najhoršom postavení a hlavnou príčinou je ich vazalská závislosť na Spojených štátoch, ktoré bez mihnutia oka obetujú svojich najvernejších a najspoľahlivejších spojencov v regióne, ak sa im to bude hodiť. Situácia vo svete sa naviac vyvíja takým spôsobom, že táto pravdepodobnosť neustále rastie.

Aj keby japonské a juhokórejské elity neboli závislé od Ameriky, hrôzostrašná perspektíva plynúca z tohoto partnerstva je príliš zrejmá, aby ju mohli ignorovať.

A na pozadí Spojených štátov – bohatých a mocných Štátov, ktoré ľahko pošlú Japonsko a Južnú Kóreu do zabudnutia – vidia Rusko.

Rusko, ktoré sa obrodilo z národnej katastrofy, získalo späť svoju suverenitu a úspešne presadzuje svoje záujmy v otvorenej a tvrdej konfrontácii so Západom, je samo osebe povzbudivým príkladom.

Rusko, ktoré sa naozaj na tej najvyššej úrovni usiluje o to, aby napätie v ázijsko-tichomorksom regióne neprešlo do horúcej fázy. Rusko, ktoré sa zbavilo idealistických predstáv o zahraničnej politike a vsádza na pragmatizmus a výhodu a dosahuje svoje aj v jednaniach s tými najzložitejšími partnermi.

Rusko, ktoré ako “platbu” za svoje mierové úsilie a poskytnuté “služby” požaduje iba rozvoj vzájomne prospešnej spolupráce.

Rusko, ktoré sa nebojí používať vojenskú silu, ale dokázalo, že ju dokáže použiť chirurgicky presne a efektívne a že dokáže dosiahnuť maximálne výsledky s minimálnym úsilím a zachrániť svojich “klientov”, aj za úplne beznádejnej situácie.

Rusko, ktoré v posledných rokoch v geopolitike vsádza na obrovské, vzájomne prospešné projekty, ktoré umožnia zjednotiť aj najväčších nepriateľov, aby sa znížila úroveň vzájomného napätia.

Rusko, ktoré je pripravené poskytnúť pomocnú ruku v katastrofických situáciách. Ruská objednávka tankerov na skvapalnený zemný plyn v Južnej Kórei doslova zachraňuje juhokórejský lodiarsky priemysel, ktorý je na pokraji bankrotu. Mimochodom, nebude to poškodzovať domáce lodenice, pretože ešte nie sú schopné vybudovať lode tejto najmodernejšej ľadovej triedy, ale Rusko ich nevyhnutne potrebuje pre dopravu na Severnej morskej trase.

Rusko, ktoré je jedinou príležitosťou pre Japonsko a Južnú Kóreu ako sa dostať z katastrofického geopolitického viru.

Vzhľadom na všetky tieto okolnosti, aj na ázijské pomery kvetnaté lichôtky ruskému prezidentovi, ktorými nešetrili lídri týchto zemí, vôbec nie sú prekvapivé.