Rozhovor s Tomášom Bielekom, autorom listu, ktorý zaplavil Slovensko a vyzýva k účasti na referende

Vy ste Tomáš Bielek, autor listu k refrendu?

Áno.

Ako ste prišli k nápadu šíriť taký list po Slovensku?

Lebo si myslím, že účasť na tomto referende je nesmierne dôležitá. Ide o naše deti. Keď sme ale list začali šíriť, netušili sme že to bude taká veľká akcia. <Smiech> List som napísal asi pred mesiacom a potom sme ho začali rozdávať po schránkach v okolí Dolného Kubína. Tak to všetko začalo.

Prečo ste ho posielali?

Sledujem dosť médiá. Vadí mi ich zaujatosť, manipulácie a cenzúru, ktorú robia proti referendu. Najviac ma však vytáča, že účelovo odhovárajú ľudí od účasti na referende. Myslím si, že každý občan má právo a dokonca aj povinnosť vyjadriť svoj názor k tak dôležitým témam, ako je rodina a deti. Za túto slobodu sme bojovali predsa v 89.! Teraz sa jej máme vzdať? Nechápem ľudí, čo pracujú v médiách, čo sa im deje v hlavách. Tvrdia že je protiústavne a nedemokratické. Veď to sú totálne kraviny. Stačí si nalistovať najrozšírenejšie denníky a je to tam všade. Vravia, aby ludia nešli vyjadriť svoj názor.

Chcú aby som mlčal a ich nechal rozhodovať o deťoch? Tak určite. Preto som aj použil v liste spojenie hajzlíci. Lebo si myslím, že sú. Každý, kto sa pokúša ľudí zmanipulovať, aby sa zriekol slobody, je podľa mňa vypočítavý hajzlík.

Dolný Kubín je relatívne malá oblasť. Ako sa Vám podarilo rozšíriť Váš list do Košíc a Bratislavy?

Cez poštu, ale tak ľahké to nebolo. Začalo to tým, že kamarát, čo dostal môj list ma začal presviedčať, aby som ho poslal všade. Zo zvedavosti som začal zisťovať, čo by to stálo. A bolo to príliš veľa. Ceny za tlač a poštu boli príliš vysoké na utiahnutie jedným človekom.

Ako ste teda získali finančné prostriedky?

Žobraním. <smiech> Ale nie. Oslovili sme viacero ľudí. Najprv priateľov čo podnikajú a majú firmy. Niektorí z nich nemali vôbec záujem podporiť tento nápad. Iní ale prispeli. Jeden nemenovaný podnikateľ nám dokonca zaplatil celú tlač listov. Ďalší sa zasa poskladali na distribúciu. Každý prispel svojím dielom. S praktickou stránkou nám ale nesmierne pomohli ľudia z jednej nemenovanej organizácie. A Aliancia to nebola. <smiech>. Zorganizovali logistikou a zabezpečili právne veci s distribúciou a tlačou. To vás ani nenapadne, čo je to za množstvo práce.

List začínate oslovením Drahý sused. Prečo dávate taketo oslovenie do listu, keď sused toľkých ľudí nie ste?

Asi to bolo mojou hlúposťou. <smiech> Pôvodne sme list šírili do schránok v tejto podobe  len v našom susedstve. Neskôr keď sme ho išli poslať cez poštu, tak som zvažoval oslovenie zmeniť. Nespravil som to. Vtedy sa mi zdalo použité oslovenie lepšie ako “Vážený občan”. Zrejme som to mal upraviť. Teraz si myslím, že list by bol lepši s iným oslovením. Keď ale raz niečo pošlete do tlače, už to tak ľahko nezmeníte. <smiech>

Môžete nám povedať niečo viac o sebe?

Ani nie. Už teraz mi neustále vyzváňa telefón a každý ma zháňa. Najviac je to ale nepríjemné pre moju rodinu. Teraz si chcem konečne troche odpočinúť a venovať sa rodine. Posledný mesiac som veľa nespal. <smiech>

Ako budete hlasovať v referende?

To je jasné. 3 krát áno!

DenníkN prišiel so správou, že vraj Vy ste Inštitút Leva XIII. ktorý zajednal poštu. Je to pravda?

<smiech> Nie.

Ale keď je to už von, tak to asi môžem povedať. Chalani z Inštitútu boli tí, ktorých som požiadal o pomoc s logistikou a administratívou. Na začiatku, keď sme zháňali financie, tak som ich oslovil. Reku, keď robia zbierky, nech teda aj nám prispejú. Kampaň s listom sa im veľmi páčila, ale povedali, že ďalšiu zbierku už neutiahnu. Navrhli však pomôcť s organizovaním. Dal som im teda úlohy, aby objednávali a organizovali služby. Po pri robote sa to jednoducho všetko nedalo stíhať. Myslím, že im touto cestou dlhujem aj veľké ďakujem. – Chalani, ste super. Klobúk dole.

ad