Rómsky kandidát na predsedu KSK Jozef Červeňák: Riešeniu rómskej problematiky by pomohol presun kompetencií

Košice 18. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Svätopluk Písecký)

Kandidát Rómskej iniciatívy Slovenska (RIS) na predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Jozef Červeňák má vo volebných prioritách výrazné zlepšenie stavu ciest v kraji, stabilitu a rozvoj malých obcí či duálne dvojročné vzdelávanie detí zo sociálne najslabších vrstiev pre automobilový priemysel. Samosprávny kraj by sa podľa neho mal viac usilovať o oživenie turizmu. Posun pri riešení rómskej problematiky vidí v presune kompetencií z centrálnej vlády na kraj. 

Prečo ste sa rozhodli kandidovať za predsedu KSK a v čom vidíte svoje prednosti na tento post?

Hľadáme alternatívu, partnera pre náročnú agendu rómskej národnostnej menšiny v kraji. Chceme poukázať na potrebu riešenia tejto agendy a nie vytĺkanie politického kapitálu, ako sa to momentálne deje na všetkých úrovniach volieb.

Aké sú Vaše hlavné programové priority, na čo sa chcete zamerať?

Prioritami sú infraštruktúra – doprava, školstvo, zamestnanosť a životné prostredie.

Košický kraj trápi vysoká nezamestnanosť, ako by ste chceli z pozície predsedu VÚC prispieť k riešeniu tohto problému?

Nezamestnanosť už nie je v štáte tak dramatická – je prebytok ponúk, avšak čierna práca prekračuje všetky medze v našom kraji i v štáte. To, s čím sa denne stretávame, je nezáujem legálne zamestnávať zo strany mnohých podnikateľov. Sú tu veľké rezervy, ktoré je potrebné pomenovať, a v rámci kraja konečne urobiť poriadok. Samozrejme, nie je to len represia, pozrite sa na priemyselné parky – prázdne, resp. poloprázdne, pôvodný zámer je obmedzený o viaceré faktory a tie súvisia so záujmom investorov. Kraju by pomohlo oživenie turizmu, krásu prírody máme, avšak chýbajú investori – samotný kraj by mohol takúto investíciu začať s budovaním zariadení, resp. rekonštrukciami už pomaly chátrajúcich hotelov, stredísk a podobne. Potrebná je ponuka a prezentácia aj za hranicami. Je toho viac, netreba stavať lacné podniky s výrobou pre lacnú pracovnú silu aj so stimulmi od štátu pre neserióznych podnikateľov. Je to len zdieranie našich ľudí za minimálne mzdy.

Cesty II. a III. triedy vrátane mostov v kraji trpia dlhodobým investičným dlhom. Ako vidíte možnosti na zlepšenie infraštruktúry a dopravy a z akých zdrojov si predstavujete jeho financovanie?

Samozrejme, je to pálčivá téma v kraji. Tu však najprv treba povedať základné veci, ktoré ovplyvňujú infraštruktúru ciest a dopravy vrátane mostov. Ide predovšetkým o výber zhotoviteľa ciest a o kvalitu ciest, ktorá nesie so sebou menšiu údržbu. Nemôžeme dvakrát do roka investovať do tých istých ciest. I v tejto agende je potrebná súčinnosť obcí a miest, podnikateľských subjektov a podobne. Na všetko kraj nemá, preto je potrebná investícia z Európskej únie, konkrétne z Európskej investičnej banky. Je treba zosúladiť záujem obcí, miest, samosprávneho kraja a štátu. Treba vysúťažiť spoločnosť, ktorá by sa o tieto cesty starala a udržiavala ich. Je potrebná inovácia starostlivosti a údržby aj v prípade mostov, tu je potrebná analýza súčasného stavu a potrieb. Je tu aj otázka hustoty ciest v kraji.

Kde sú podľa Vás najväčšie problémy KSK v oblasti školstva a sociálnych vecí a ako by ste ich v prípade zvolenia chceli riešiť?

V školstve sa podľa mňa treba vrátiť k duálnemu vzdelávaniu. Nie je to nič nové, ja som z generácie, ktorá týmto vzdelávaním prešla, a mali sme po skončení strednej odbornej školy prácu aj motiváciu. Treba obmedziť chrlenie vysokoškolákov v odboroch, ktoré nie sú momentálne potrebné pre trh práce, a zamerať sa na nové technológie a vzdelávanie. Potrebné je zamerať sa aj na špeciálne školy a ich obmedzenie v kraji. Je ich neskutočný počet, v každom okrese je po jednej špeciálnej škole. Toto vytvára priestor pre nedostatočnú kvalifikovanosť a prax, ako aj štart do reálneho života. Tu je potrebná taktiež zmena prístupu k absolventom špeciálnych škôl pre potrebu vytvárania pracovných zaradení – profesií spojených s trhom práce, a nie s umelo vytvorenými profesiami. Tomuto odvetviu sa, bohužiaľ, VÚC veľmi málo venuje.

Sociálne veci v rámci kompetencií VÚC sú dosť rozsiahle, ale vážnu skupinu občanov predstavujú predovšetkým domovy dôchodcov s poradovníkmi, problémom je nedostatok hospicov v kraji či preplnené detské domovy. Dôležitou oblasťou je opatrovateľská činnosť a starostlivosť o blízkych členov rodiny. Opatrovateľstvo všeobecne, bezdomovci, slobodné mamičky, krízové centrá – toto je otázka zmien legislatívy. Chcel by som byť ako predseda KSK s príslušným odborom v tejto veci kreatívny pri príprave novelizácií, podporovať stavovské organizácie a viesť dobrú komunikáciu. V prostredí VÚC na jednotlivých odboroch treba odborníkov.

Ako vnímate využívanie eurofondov a cezhraničnej spolupráce? Do akých oblastí by ste chceli pritiahnuť európske zdroje financovania?

V tejto oblasti došlo k výraznej zmene, kde pociťujem zmenu v osvete, a to zriadením centra pre regionálny rozvoj kraja. Dôležitou je podpora sektorov životného a ekologického prostredia s využitím nových osvedčených metód v zahraničí. Kooperácia a partnerstvá sú záruka cezhraničnej spolupráce. Samozrejme, eurofondy treba využiť na spomenutú infraštruktúru, opravu mostov, zdravotníctvo aj riešenie rómskej agendy, ktorá však nie je v kompetencii VÚC. Náš pôvodný návrh je vytvorenie regionálneho splnomocnenca pre túto agendu, avšak to by musel košický krajský parlament schváliť takéto uznesenie a požiadať vládu SR o zaradenie a prenos kompetencií riešenia tejto agendy na VÚC vo všetkých krajoch. Konečne by sa o tento problém nestarala Bratislava, ale príslušný kraj, čo by bolo obrovským posunom v tejto agende.