Roman Michelko: Parlamentná opozícia v slepej uličke

Bratislava 28. apríla 2016 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Tohtoročné parlamentné voľby skončili  bez jednoznačného víťaza. Ukazuje sa však, kto sa aj a predovšetkým vlastným pričinením stáva porazeným. Nedá sa povedať, že by voľby neskončili prekvapením. Pred voľbami ani opozícia sama neverila v svoj úspech. Dnešní lídri opozície SaS či OĽaNO sa pohybovali na hrane zvoliteľnosti, Borisovi Kollárovi sotva dávali šancu na parlamentné angažmán a s Kotlebom nepočítal takmer nikto (teda aspoň v Bratislave).

Ako voľby nakoniec dopadli, všetci vieme, opozícia však svoj prekvapivý úspech premrháva s neskutočným nasadením. Nakoniec nič prekvapivé. Dobre informovaní ľudia veľmi dobre vedia, že pravicoví stratégovia aj tak mienili voľby 2016 vypustiť. Rybníček už pred  voľbami vážne uvažoval o politickom angažmáne vo veľkej politike, chcel však počkať, kým sa opozícia „historicky znemožní“ a potom  na troskách toho čo ostane, vybuduje niečo generačne, programovo a formálne nové. Dnes už ohlasuje svoj nový politický projekt, ale jeho „naivné“ vízie vyvolávajú akurát tak ironický úškrn.  Samozrejme, aj nedávne voľby ukazujú, že málo pochopiteľný až žiadny program nemusí na Slovensku automaticky znamenať neúspech – SME RODINA Borisa Kollára je toho dobrým príkladom, ale však nechajme sa prekvapiť.

Druhý (polo)ohlasovaný politický projekt je strana spoluzakladateľa Esetu Antona Zajaca a prezidenta Andreja Kisku. Tomu prvému v plnej politickej angažovanosti sa zabraňuje spoluvlastníctvo Denníka N (a zakladateľská zmluva stranícku angažovanosť spoluvlastníka vylučuje) no a Kiskovi v straníckej angažovanosti bráni jeho súčasná funkcia. Nová strana, – o ktorej sa v kuloároch tak horúčkovito hovorí,  je vlastne pripravená ako plán B, ak by Kiska v nastávajúcich voľbách neobhájil svoj post.

Medzitým bezradná opozícia ďalej prehlbuje priekopy a sťahuje politickú kultúru  na samé dno. Predsa len však možno sledovať istú zmenu naratívu. Najväčším diablom vo vesmíre už nie je Fico, ale jeho pravicoví koaliční partneri.

Béla Bugár asi veľmi dobre vedel, čo hovorí, keď pred voľbami prehlásil, že ak sa Matovič dostane do parlamentu, znemožní tak vytvorenie pravicovej vlády. Ukázalo sa, že skutočnosť predčila aj tie najhoršie očakávania. Už len táto ilustračná dvojica jeho citátov dáva jasne najavo, že akákoľvek koalícia s Matovičom kedykoľvek v budúcnosti bude nemožná. Vládny angažmán Bugára a Procházku zhodnotil nasledovne:„Našli sa dve prostitútky, ktoré sa rozhodli podviesť a predať svojich voličov za podiel na lupe, ktorý im veľkodušne za zradu ich pasák nadelí.“

Jeho reakcia na programové vyhlásenie vlády bola podobná. Ani na chvíľu nezapochyboval, že jeho ešte tesne pred piatym marcom najpravdepodobnejší  koaliční partneri, sú len bandou tých najskorumpovanejších lotrov, ktorých možno len apriórne zatratiť, keďže, nie je ani najmenšia šanca, že by sa mohli správať aspoň trochu slušne. „V najbližších dňoch bude zlepenec zlodejov a podvodníkov ohlupovať Slovensko svojimi sľubmi v programovom vyhlásení vlády. Lenže nie slová, ale skutky sú dôležité. Zlepenec bude takto spravodlivo obdarúvať svojich celé štyri roky a dokopy takto rozkradnú 15 miliárd eur.“ K tomu treba asi len dodať známe slovenské príslovie: podľa seba súdim teba.

Napriek tomu, že politiku pravidelne sledujem už dobrých tridsať rokov, niekedy sa nestačím čudovať. Rozhorčený boj Matoviča, ale i Sulíka proti korupcii je plané a extrémne falošné divadielko. V skutočnosti im nikdy skutočne nešlo o boj s korupciou. Už som to raz spomínal, keďže však ostatné média o tom mlčia, tak treba znova a znova pripomínať, že v roku 2010 Matovič rovnako ako Sulík mali kompletný spis Gorila. Veľmi dobre vedeli, čo sa dialo na FNM pod vedením Anny Bubeníkovej, veľmi dobre vedeli, ako to chodilo, kto koho vyplácal a kto tento megahnus stvoril a živil. A napriek tomu si išli nohy dolámať, aby sa s megagorilami Miklošom a Dzurindom dali do jednej koalície. Vtedy im „prekvapivo“ megakorupcia nevadila.

A ako perličku na záver treba zdôrazniť, že už po prevalení Gorily v roku 2012  ekonomický program pre OĽaNO robil partner Penty Jozef Špirko. Môže po týchto jasných jednoznačných a nezvratných  faktoch ešte niekto veriť Matovičovi, Lipšicovi či Sulíkovi, že im skutočne ide o boj s korupciou? Tomu môže uveriť iba ak absolútny cynik alebo ťažký oligofrenik.

Politológ Roman Michelko

Komentár vyšiel aj v SNN.