Môj profil 
Predplatné
„Výjazdové zasadnutie európskej šľachty v Bratislave malo bezpochyby aj pozitívne stránky. Jazda na Dunaji, to najlepšie, čo slovenská gastronómia ponúka a na chvíľku pokoj od Bašternáka. Okrem toho sa na bratislavskom summite EÚ dohodli lídri len na tom, že sa chcú dohodnúť, najneskôr do budúcej jari, lebo vtedy bude 60. výročie Rímskych zmlúv a to by bola veru riadna hanba, keby sa aj tam opäť raz nič nedohodlo.
Dôvody, že sa európski lídri nedohodli na kľúčových veciach v Bratislave a nedohodnú sa ani v Ríme, sú tri a sú podstatné:
1. Sever proti juhu
Sever, chce, aby všetky krajiny EÚ hospodárili zodpovedne a teda bez dlhov, juh vraví, že potrebuje investície, inak sa dlhu nezbaví. To samozrejme fungovať nebude, lebo ak áno, fungoval by aj Junckerov zázračný investičný balíček za 315 miliárd eur v kombinácii s politikou nulových úrokov Európskej centrálnej banky. Problém je v spoločnej mene Euro, ktoré je pre južné krajiny príliš silné.
2. Západ proti východu
Západ chce, teda presnejšie Nemecko, Švédsko a Taliansko chcú, aby sa v rámci solidarity rozdeľovali migranti na všetky krajiny, čo východné krajiny odmietajú, lebo nechcú mať tie isté problémy, ako majú s migrantmi západné krajiny. Celú situáciu komplikuje Angela Merkelová, ktorá naďalej tvrdí, že neexistuje strop pre počet udelených azylov.
3. Juncker proti Tuskovi, resp. komisia proti rade
Ide o zásadný spor o kompetencie, ktorý spočíva v tom, že Juncker chce viac Európy, teda stále viac kompetencií do Bruselu a členské štáty sa už ďalších kompetencií nechcú zriekať. Kým bol Barroso predsedom, nebol tento konflikt príliš viditeľný. Avšak Juncker, na rozdiel od Barrosa, sa vníma ako politický predseda komisie, chce aktívne robiť politiku a “lezie do kapusty“ Rade (kde sú združení premiéri a prezidenti členských krajín). Napríklad Juncker predložil na bratislavskom summite EÚ svoj vlastný pozičný papier, dosť odlišný od toho, ktorý predložil Tusk (predseda Rady; ak sa teraz pýtate, načo nám je predsedníctvo, toho času Slovensko, keď existuje predseda, tak odpoveď znie: nanič, ale neriešte to, to je skratka EÚ).
A tak sa dejú v EÚ veci, ktoré zvonka vôbec nevyzerajú pekne. Luxemburský minister zahraničných vecí Asselborn chce vyhodiť Maďarsko z EÚ zato, že dodržuje Schengenskú zmluvu a riadne stráži hranicu. Maďarský premiér Orbán zase vyjadruje hlasno svoju nespokojnosť s tým, že EÚ ešte stále jasne nedokázala povedať “stop migrantom“ a naopak jeho kritizuje rakúsky kancelár Kern za to, že nechce žiadnych migrantov zobrať.
Okrem toho je taliansky premiér Renzi nespokojný s tým, že nemôže robiť viac dlhov, a preto aj odmietol spoločnú tlačovú besedu s Merkelovou a Hollandom, K tomu všetkému Juncker apeluje na spoluprácu, straší, že inak prídu populisti a samozrejme pod spoluprácou má na mysli realizovanie svojich predstáv – ešte väčší investičný balíček, ešte viac kompetencií.
Takže s dohodou to nebude ani ľahké a ani rýchle, a preto je riešenie niekde úplne inde: nesnažiť sa o nové dohody, ale dodržiavať tie dohody, ktoré už urobené sú. Konkrétne Schengenskú zmluvu, Dublinský dohovor, princíp subsidiarity, Pakt stability a rastu, Európsku ústavu (napríklad článok 125 o tom, že každá krajina ručí za svoje záväzky sama alebo článok 136 o tom, že ECB nesmie financovať štátny dlh) a ďalšie. Hneď by tá EÚ fungovala lepšie. Lenže na dodržiavanie vlastných dohôd chýba európskym lídrom najmä odvaha a tak sa EÚ potáca od jednej krízy k druhej.
Bratislavský summit EÚ a jediné pozitívum
Jediné pozitívum celého bratislavského summitu EÚ je, že sa dohodla riadna ochrana bulharsko-tureckej hranice. Vec, ktorá dávno mala byť. Okrem toho sa do bratislavskej deklarácie dostali skvosty ako “Sme v Bratislave odhodlaní ponúknuť našim občanom v nasledujúcich mesiacoch víziu atraktívnej EÚ, ktorej bude možné dôverovať a podporovať.”. To akože doteraz odhodlaní neboli, či čo?“ pýta sa v závere svojho komentáru Richard Sulík.
