Atény 29. januára 2016 (HSP/Foto:wikipedia)
Myslíte si, že prvé počítacie stroje uzreli svetlo sveta pred zhruba 100 rokmi? Všetky podobné mechanizmy majú totiž pôvod už v staroveku
Slávny predchodca počítacích strojov bol náhodne nájdený v rokoch 1900-1901 medzi rôznymi inými predmetmi vo vraku potopenej lode blízko gréckeho ostrova Antikythera ležiaceho asi na polceste medzi Peloponézskym polostrovom a ostrovom Kréta.
Z 82 silne zhrdzavených úlomkov ozubených koliesok, číselníkov, ručičiek a dreveno-medených schránok popísaných gréckymi nápismi sa podarilo zložiť okolo 20 ozubených do seba zapadajúcich bronzových koliesok, z ktorých najväčšie malo približne 140 mm v priemere a pôvodne 223 zubov.
O čo teda vlastne ide? Podľa náleziska dostal pomenovanie “Antikythéra” a považuje sa za starogrécky analógový počítač navrhnutý na predpovedanie astronomických pozícií a zatmenia Slnka a Mesiaca, tiež na stanovenie obdobia konania vtedajších olympijských hier v štvorročných cykloch. Pochádza z druhej polovice 2. storočia pred Kristom alebo podľa novšieho odhadu z roku 205 pred Kristom. Všetky známe fragmenty tohto “stroja” sú uložené v Národnom archeologickom múzeu v Aténach.
Mechanizmus po rekonštrukcii vyzeral ako drevená škatuľa s rozmermi 34 x 18 x 9 cm. Dva ciferníky boli na prednej strane, z ktorých jeden bol rozdelený na 360 stupňov a zobrazoval zverokruh, druhý bol rozdelený na 365 stupňov a slúžil ako kalendár. Nad ciferníkmi boli vyryté nápisy z hviezdneho kalendára.
Vzadu boli takisto dva ciferníky. Navrchu bol 19-ročný metonický kalendár zostavený na základe pohybu Mesiaca po oblohe a rozdelený na 235 lunárnych mesiacov. V jeho rámci bol ďalší kruh, ktorý ukazoval 4-ročný cyklus olympijských hier a 76-ročný cyklus Callippic. V spodnej časti zadnej strany bol zasa kruh, ktorý ukazoval 223-mesačný cyklus Saros (obdobie medzi periodickým opakovaním zatmení Slnka a Mesiaca − 18 rokov a 11 dní). V jeho rámci bol ešte jeden kruh Exeligmos, čo sú tri cykly Sarosu.
“Nikde inde na svete sa nezachoval podobný prístroj,” hovorieval historik z univerzity v Yale, Derek John De Solla Price, ktorý na Antikythéru narazil v roku 1951 a ihneď vedel, že ide o veľmi výnimočný nález. Objav tohto predmetu vraj môžeme porovnať s tým, keby sme v hrobke faraóna Tutanchamona našli odrazu tryskové lietadlo.
V roku 2002 Michael Wright z londýnskeho Science Museum použil pri výskume Antikythéry najnovšie metódy a pomocou počítačovej tomografie CT získal presnejšiu predstavu o celej konštrukcii tohto starovekého “zázraku”. Okrem polohy Slnka a Mesiaca totiž určoval aj polohy piatich v tom čase známych planét: Merkúra, Venuše, Marsu, Jupitera a Saturnu.
Nuž, aj starovekí Gréci potrebovali počítať plynutie času, nielen my dnes.